úvaha -y úvah ž.
1. myšlienkový postup zvažujúci dôvody na zaujatie stanoviska, uvažovanie, premýšľanie: rozumová, teoretická ú., ú. o zmysle života; dospieť k niečomu po dôkladnej, zrelej ú-e
2. štyl. útvar založený na takomto postupe: literárna ú., písať ú-y do novín
□ vziať, brať niečo do ú-y uvažovať o niečom
● to (ne)prichádza do ú-y s tým (ne)treba rátať;
úvahový príd.
úvaha -hy úvah ž.
úvaha slovesný útvar založený na uvažovaní, premýšľaní: národohospodárska úvaha • rozprava: napísať úvahu, rozpravu o sociálnych otázkach • kniž. reflexia: básnické reflexie o svete • pejor. traktát (nezaujímavá, zdĺhavá úvaha): písať siahodlhé traktáty
úvaha, -y, úvah ž.
1. myšlienkový postup zameraný na porovnávanie a. hodnotenie dôvodov pre zaujatie stanoviska, uvažovanie, premýšľanie, rozmýšľanie: rozumová, teoretická, filozofická ú.; chladné ú-y (Bod.); mudrlantské ú-y (Pláv.); tvorivé ú-y (Mráz); urobiť niečo po dôkladnej, hlbokej, zrelej ú-e; Nepúšťal sa do dlhých úvah. (Jes-á) Dornavius snoval niť svojich úvah ďalej (Zúb.) ďalej uvažoval.
● vziať, brať niečo do ú-y všimnúť si, všímať si niečo, počítať s niečím; to neprichádza do ú-y to si netreba všímať, s tým netreba počítať, to nie je dôležité;
2. štyl. slovesný druh, v ktorom autor na základe rozboru a hodnotenia faktov vyslovuje vlastné názory na vec, v ktorom osvetľuje nejakú už známu vec z nového hľadiska: literárna ú.; Vedel napísať dobrý fejtón práve tak ako národohospodársku úvahu. (Urb.) Jeho politické úvahy sú písané s veľkou vervou. (Kuk.) Vytiahol rukopisy. Boli tam poviedky, články, kritiky, úvahy. (Vaj.)
úvaha ž uvažovanie, premýšľanie: té geho úwhi ňegaki sselesť nad hlawou geho učíňení, pretrhol (DS 1795)