ústredný príd.
1. ležiaci v strede; základný (význ. 2), hlavný, centrálny: ú-á budova, ú. bod; ú. problém, ú-á postava románu
2. inštančne najvyšší, majúci riadiacu funkciu, centrálny: ú-é orgány štátnej správy, ú-é úrady, ú. riaditeľ
3. sústredený na jednom mieste, centrálny: ú. archív; ú-é kúrenie vykurovanie;
ústredne prísl.: ú. ovládaný systém
ústredný -ná -né príd.
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľ • hlavný • základný • kľúčový • dominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehu • najdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textu • najvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ
1. nachádzajúci sa v strede niečoho; základný, hlavný: ú-á chodba; ú. bod; ú. problém, ú-á otázka; ú. motív, ú-á postava (napr. v románe);
2. inštančne najvyššie postavený, majúci riadiacu funkciu: ú. úrad, ú. orgán; ú. výbor strany, Ústredný výbor KSČ (ÚV KSČ), Ústredná rada odborov (ÚRO);
3. sústredený v jednom mieste, pôsobiaci z jedného miesta, centrálny: ú-é vedenie; ú-é kúrenie; stroj. ú-é mazanie; anat. ú-á nervová sústava;
ústredne prísl.: ú. riadiť niečo z jedného centra