úrad -u m.
1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y; Ú. vlády SR; poštový ú., migračný ú., ú. práce; ísť vybaviť niečo na ú.; hovor. chodiť, behať po ú-och; z ú-ov vychádzajú zamestnanci
2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;
úradný príd.
1. k 1: ú-á vyhláška, ú. výkon, postup, ú-á miestnosť, ú-é hodiny
2. oficiálny; odmeraný: ú. tón, ú. prístup k veci
● ú. → šimeľ;
úradne prísl.: ú. oznámiť; byt ú. zapečatený;
úradnosť -i ž.;
úradík -a m. zdrob. expr.
úrad -du pl. N -dy m.
funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľa • úrad: vzdať sa svojho úradu • postavenie: mať vysoké postavenie • úloha: mať vedúcu úlohu • miesto: dostal zodpovedné miesto • kniž. post: post ministra
2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umenia • úloha • poslanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školy • význam: význam tvorivej práce pre spoločnosť • platnosť: ekonomická platnosť mzdy • kniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách
3. p. chod 2, činnosť 2
úrad p. funkcia 1
úrad, -u m.
1. zariadenie verejnej správy, ktoré uskutočňuje zákonné nariadenia a predpisy (prípadne inú verejnú činnosť) a kontroluje ich plnenie: Úrad pre normalizáciu; Štátny pamiatkový úrad, Úrad dôchodkového zabezpečenia; poštový ú.; ústredné ú-y; Úrad Predsedníctva vlády; Úrad prezídia ČSAV; ísť vybaviť niečo na ú., byť zamestnaný v ú-e; Chodil z úradu na úrad, ale nič nepokonal. (Žáry)
2. funkcia a povinnosti, ktoré vyplývajú zo zamestnania v takomto zariadení; funkcia vôbec: ú. ministra; učiteľský ú. (Vaj.); Pozbavili ho úradu. (Al.) Richtár povedal, že na Nový rok poďakuje za úrad. (Taj.) Dedinský bankár, ktorý z moci svojho úradu videl do hrncov svojich spoluobčanov. (Taj.)
3. budova al. miestnosť, v ktorej je toto zariadenie: chodiť do ú-u, úradníci vychádzajú z úradov;
4. hovor. pracovný čas v tomto zariadení; úradné hodiny: Každý urobí, čo bude môcť, po úrade, po fajrontoch. (Karv.);
úradík, -a m. zdrob. expr. k 1-3
úrad m neživ 1. zariadenie mestskej al. obecnej samosprávy: nam sprawa gest dana, zeby gyz ten Beno any w urade nassem pocztywem nebyl (TOPOĽČANY 1588); o kterem dluze vsseczek ured mesta Bistricze vje (VELIČNÁ 1595 E); když na rothhause mel obed vred, wzelo se korenj, kolaczy ssest (ŽILINA 1599); smrt obzwlasstnych ljdi z vradu w meste tomto (RUŽOMBEROK 1601); kdy se regestowaly registry meské w prytomnosti niekterych z vradu lidij, piwa wzalo se, d 6 (ŽILINA 1610); pakližeby vetši vystupek učinil, má to na vetší úrad podati (BÁNOVCE 1667 E) nadriadený; teto slowa (obžalovaný) mluwil, naserem na stolicu, taktess y na vrad (SPIŠ 1716); x. pren Rym bil welmi slawny, nebo w ňem nad celym swetem urad bywal hlawny (GŠ 1758) vládol celému svetu L. Srnka chodil Mackowy do Teplicz a ziadal ho k nam pred vradt, abi sy w oczy mlowily (D. ŠTUBŇA 1595 E) predvolal ho pred výbor; kdy se vrad stwrzowal na meskem dome a bjlo take czinenij z obecznymi, byly spolu vred na obed (ŽILINA 1599) volila sa mestská rada; ku kteremu poriadku zawolal sem urad dedinsky niže doloženy (ZBOROV n. K. 1794) richtára a prísažných 2. funkcia a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú; funkcia vôbec: dowedugete se, Wasse Welkomoznost, kam se owos za meho vredu dal (MOŠOVCE 1569); oddaly pany czechmistry pry pregimany vredu panu ffogtowy fl 37 (ŽILINA 1599); wiwoleny gest na vrad za palatinusa oswiceny pan Stephanus Yliežhazy (RUŽOMBEROK 1605); pan Erdödi kostolniczkj vrad prigati nechtel (ZVOLEN 1637); smluwa se stala za uradu Tomassa Fylypowycza (TRSTÍN 1685); mesto muselo do úradu katolykuw prygat (KrP 1760); Diocletian prislibuwal gemu darj, uradj, hodnostj (Káz 18. st); x. pren nic neprekažý stawu manželskému urad kmoterstwa (DuD 1717) kmotrovský vzťah; sam dabel tak se wetrel do uradu pastyre cyrkwy (DuH 1723) vystupoval ako kňaz L. powedass, prawy, ze ya nesprawedliwe chodim w tomto mem vrade (PÚCHOV 1610) konám nespravodlivo; pokudž ten vrad znassetj budu, y Gey Milost, mladu panj, do zamku pustim (LIETAVA 1620) kým budem vykonávať tú funkciu; pan Eordeogh, kdy urad skladal, mel y takowu deliberatiu (MARTIN 1676) odstupoval z funkcie; se wimluwal, ze takoweho uradu nosity nemuze (ŽILINA 1689) vykonávať funckiu; Anka wiznala, mrcha czlowek, pes, nehoden sy w urade sediet (P. ĽUPČA 1691) nezasluhuješ si vykonávať funkciu; kolko gest takowich lidi, kteri abi bohactwi nazhromaždili, abi na uradoch sedeli, dnem y noci staragu se (MS 1758) aby si udržali isté postavenie; sordide gestis consulatum; neprjhodňe nosyl predny úrad o nevhodnom vystupovaní; prehensare honores: lapati úrad uchádzať sa o funkciu; elevare alicujus authoritatem: ňečj úrad ponjžiti potupiť niekoho; perfunctus consulatu: úrad pudmistrsky dokonal (KS 1763); rychtar nam nechce wyceg swug urad na sebe držat (PODTUREŇ 1772) nechce byť rychtárom; vrád kňežský na sebe prigal (KO 1782) stal sa kňazom; aby milost nestratily u Velkomozneg panj a ze svogich uradu nebily odebrany (KC 1791) prepustení zo služieb; Quintius po wyplnenj uradu swého opet k swému zápražnému dobytku se nawrátil (ZS 1795) ukončení funkčného obdobia F. (Celestinus) prissel na urad gako lysska podwodne a panowal gako lew ukrutne (CS 18. st) dostal sa do funkcie podvodom 3. budova al. miestnosť, v ktorej je toto zariadenie: kdy z vradu lide ssly, byly nawsstuwiť dominum rectorem (ŽILINA 1610); simulac tetigit provinciam: hned gak na úrad gissel (KS 1763); (Ján) z uradu rowno do Temesswaru k wizdwihnuti sweho dedictwa bil odessel; kone ale pozustale w urade, w mestskem dome pridrzane su (PUKANEC 1788) 4. povinnosť, práca, úloha, služba vo všeobecnosti: piati urad služebnikow Kristowich gest wiobczuwati neposlussnich a odpornich (TC 1631); vrad a powinnost nassa gest ta, ze se krestane naziwame od Krista (AgS 1708); nenj ženský vrad wjno opatrjtj (MP 1718); mog urad neny flinty opatrovat (DUBNICA n. V. 1732); pomni na swug urad Pane, žes kniže pokoge (PoP 1723-24); Maria podle uradu a powinnosti sweg materinskeg ulewuge a ukrocuge nam hnew sprawedlnosti boskeg (MS 1758); wudcowskj urad na Polimena, ktereho gsem bil na mjsto zabiteho Filoklesa zporadal, se prenesl (PT 1796) poveril ho vodcovstvom
úrad m živ člen mestskej al. obecnej rady: aby pana ffoytha spolu z uradom, kdj by melj tu truhliczku odmykat, k tomu pozwalj (ŽILINA 1561); wedle wypowedi vrada lypčanskeho do domu gegich ponižene z mestianmi zdeyssimi chodili za odpusstenj prosicze (P. ĽUPČA 1597); ruku swu wlastny podanym panu rychtarowy, spolecne swym manzelem panu peregowy, poctywemu uradowy (TRSTÍN 1645); prikazuge se pak richtarowy, tak take uradowy, abi tito dwe osobi wo wažnosti meli (TRENČÍN 1713); w tom prissiel urad dedinsky, takže geho do aresstu wzaly (BLATNICA 1734); na utratu zhromazdenich uraduw utrowil dwanast grossy (V. RIPŇANY 1760); w prjbitku statečneho messtyana konala se restauratoria uraduw poctiweho czechu (CA 1797) cechových funkcionárov