účtovník -a mn. -ci m. kto vedie účty: hlavný ú.;
účtovníčka -y -čok ž.;
účtovnícky príd.;
účtovníctvo -a s.
1. metóda evidencie zacielená na hosp. činnosť organizácie
2. vedenie účtov: podvojné ú., podnikové ú.
účtovníctvo -va -tiev s.
účtovníctvo, -a str. sústavné vedenie účtov; náuka o účtovaní: jednoduché, podvojné, mzdové, skladové, investičné, finančné, štátne, podnikové ú.