žĺtok -tka mn. -y m. vnútorná žltá časť vajca obsahujúca látky na výživu zárodku: surový ž.; rozmiešať ž. s cukrom;
žĺtkový príd.: ž. krém
žĺtok žĺtka pl. N žĺtky m.
žĺtko p. žĺtok
žĺtok, -tka/-tku m. (nár i žĺtko, -a, -tok str.) žltá časť (vtáčieho) vajca (obsahuje látky na výživu zárodku): O hodinu vyzerali sme ako kurčatá, keď ich pred vyprážaním žĺtkom oblepené posypú rožkovými omrvinkami. (Lask.) Krútila lyžicu v žĺtkoch a cukre. (Tim.) Urobila im zo žĺtok krém. (Tat.);
žĺtkový príd.: zool. ž-é vrecko súčasť zárodku obsahujúca žĺtok, z ktorého sa živí vyliahnuté rybie mláďa
žĺtkový p. žĺtok
žĺtok [žĺ-, žlu-, žul-; -ok, -ek] m vnútorná žltá časť vajca obsahujúca látku na výživu zárodku: wayce obtahnute gest z sskorepinu, pod kteru gest bjlek a w nem žlutek (OP 1685); vitellus: zltek z wegca (HD 1706-07); umbilicus ovi: wagcowy zlutek, s ktereho počatek pochaza kurata; vitellus: wagcowy žlútek (KS 1763); rozetri wagecny zlutok, božj drewo a prwuostki (o kravách) wipiti dag (PL 1787); zem gest otočena nebom, gako zltok wagca bgelkom (DS 1795); wezmi 10 wagec, peč gich ass bilki zhoregi, potom zultki zdrob do panwi (RG 18. st); -ový príd: vitellinus: žlutkowy (KS 1763)