žula -y ž. veľmi tvrdá hornina použ. ako stavebný a kamenársky materiál, granit: sivá, červená ž., pomník zo ž-y, vytesať do ž-y nápis
● pevný, tvrdý ako ž. veľmi; stáť ako ž. pevne; byť ako zo ž-y zásadový, neoblomný;
žulový príd.: ž. pomník, ž-é hrádze;
pren. ž. charakter pevný, nepoddajný;
žulovo prísl.
žula žuly žúl ž.
žula -y ž. ‹n < l› geol. veľmi tvrdá vyvretá hlbinná hornina zložená z kremeňa, živca, sľudy a i., používaná ako stavebný materiál a pod., granit: pomník zo ž-y
● pevný ako ž. veľmi; byť ako zo ž-y zásadový;
žulový príd. granitový: ž. kváder; ž. masív;
žula veľmi tvrdá hornina zložená najmä zo živca, kremeňa a sľudy • geol. granit: obloženie budovy zo žuly, granitu
žula, -y ž. kameň veľkej tvrdosti, majúci drobnú sivo-čiernu štruktúru (používa sa ako výborný stavebný kameň);
geol. (i mn. č. žuly, žúl) vyretá hlbinná hornina, zložená najmä zo živca, kremeňa a sľudy; graniť: Tatranská žula tvrdá ver’, hej, ale tvrdší chlapi. (Botto); pevný, tvrdý ako ž. veľmi, pren. (o človeku) pevný, neústupný, nepodajný; stáť ako ž., byť ako zo ž-y o pevnom, neústupnom, nepoddajnom človeku (z morálnej al. telesnej stránky);
pren. symbol tvrdosti, pevnosti, nezlomnosti, nepoddajnosti: Dom stojí na žule, všade priatelia, prívrženci. (Kuk.)