žrebec -bca mn. N a A -e m. (dospelý) kôň samčieho pohlavia: čistokrvný, teplokrvný ž.
● bujný ako ž. veľmi;
žrebčí príd.;
žrebček -a mn. N a A -y m. zdrob.
žrebec G a A -bca pl. N a A -bce A hovor. i -bcov m.
žrebec, -bca, mn. č. -bce m.
1. (nevykastrovaný, plemenný) samec koňa: čistokrvný ž.;
2. dospievajúce žriebä, nedospelý kôň (ktorého ešte nepriahajú): bujný ako ž. veľmi;
žrebčí, -ia, -ie, zried. i žrebecký príd.: veter. ž-ia nákaza; pren. ž-é roky (Ben.) roky dospievania;
žrebček, -a, mn. č. -y m. samčie žriebä;
pren. (mn. č. i -ovia) nedorastený, neskúsený a bujný mládenec: Igor je žrebček z divého stáda, z polí privolaný, a preto príťažlivý. (jaš.) Takzvaní žrebčekovia sa veľmi obratne krútievajú okolo dám. (Jes-á)
žrebec m nevykastrovaný kôň: mannus: zrebec, koňátko (GrP 1771); žrebce konske tak dluhe skoro nohy magj gak gegjch matka (PR 18. st); myskar stolicsny žhrebcov rezati prinde (PRIEVIDZA 18. st) L. oslový ž. nevykastrovaný osol: kdesi za kríčkom ležal geden oslowý žrebec (BU 1795) F. byť čo ž. chlípny roztopašný, rozbujdošený: tento syn gest co Esauchus nepokogny, co žrebec chlipny (SP 1696)