šrapnel -a L -i mn. -y m. delová strela, kt. sa roztrhne pred dopadom: výbuch š-a;
šrapnelový príd.
šrapnel [-n-] -la/-lu L -li pl. N -ly m.
šrapnel -a m. ‹VM› voj. delostrelecká strela s náplňou guliek (podľa angl. dôstojníka H. Shrapnela);
šrapnelový príd.: š-á náplň
strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp
2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa
3. p. výstrel
šrapnel p. strela 1
šrapnel, -a, 6. p. -i, mn. č. -y m. voj. druh delostreleckého streliva; strelivo prispôsobené pre časovanú streľbu a obsahujúce drobné guľôčky, ktoré sa pri roztrhnutí rozprsknú;
šrapnelový príd.: š. črep