Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

ľad -u m.

1. tuhé skupenstvo vody, voda v zamrznutom stave: prírodný, umelý ľ.; suchý ľ.; ľ. sa topí

2. hovor. šport. ľadová plocha, klzisko: boj mužstiev na ľ-e

studený ako ľ. veľmi; byť ako ľ. veľmi studený; lámať ľ-y; ľ., ľ-y sa láme (-u), ľ-y sa pohli napätie povolilo; nechať niekoho na ľ-e, byť, ostať na ľ-e v zlej situácii; tancovať na tenkom ľ-e; Matej ľ-y láme okolo Mateja sa začína jar;

ľadový príd.

1. súvisiaci s ľadom: ľ-á plocha klzisko; ľ. hokej; ľ-é kryhy; ľ-é kvety za mrazu na oknách; ľ. medveď; geol. ľ-á doba v štvrtohorách; v geogr. názvoch Ľ-é more; Dobšinská ľ-á jaskyňa

2. studený ako ľad: ľ-é ruky;

pren. ľ. pohľad nepriateľský

(traja) ľ-í muži, svätí obyč. chladné dni okolo 12. – 14. mája;

ľadovo prísl.: ľ. studený vietor; ľ. odmietnuť ponuku;

ľadík -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľad ‑u m.; ľadový; ľadovo prísl.; ľadík ‑a m.

ľad ľadu pl. N ľady m.

ľad ľadu pl. N ľady m. 1. ▶ voda v zamrznutom stave; tuhé skupenstvo vody kryštálovej štruktúry: prírodný, umelý ľ.; ľ. sa topí, puká; na rybníku sa tvorí ľ.; plôšky ľadu na vodnej hladine; chodník pokrytý ľadom; ľady idú ľadové kryhy □ večný ľad ktorý sa nikdy neroztopí (napr. na póloch Zeme)
2. ▶ vytvarované ľadové kocky, guľky a pod., používané na chladenie nápojov a jedál (osobitne v pohostinstve) al. pri skladovaní potravín; chladiaci prostriedok: kliešte, lyžica, nádobka, miska na ľ.; drvič, výrobník ľadu; whisky s ľadom; skladovať ryby na šupinkovom ľadesuchý ľad pevná biela látka podobná snehu, tuhý oxid uhličitý
3. publ. ▶ športová ľadová plocha, klzisko: ísť, vyjsť na ľ.; bojovať na domácom ľade o titul; urobiť muzikál na ľade
4. šport. slang.ľadový, zľadovatený horolezecký, resp. ľadolezecký terén: vyliezť, zliezť svoj prvý ľ.
fraz. byť [studený] ako ľad a) byť veľmi studený b) byť citovo chladný; mať srdce ako ľad/z ľadu správať sa bezcitne; lámať ľady prekonávať niečiu odmeranosť, nedôveru al. vzájomné napätie; ľady sa lámu napätie sa uvoľňuje; ľady sa pohli črtá sa zlepšenie situácie; tancovať na tenkom ľade al. chodiť po tenkom ľade nachádzať sa v nebezpečnej, riskantnej situácii, riskovať ◘ parem. Katarína na ľade, Vianoce na blate al. Katarína na blate, Vianoce na ľade; keď je somárovi/koze dobre, ide na ľad tancovať [a zlomí si nohu] človek si niekedy vlastnou vinou, ľahkomyseľnosťou spôsobí ťažkosti, nepríjemnosti; Matej ľady láme [, ak ich nenájde, tak ich stavia] (24. februára) nastáva oteplenie; na [svätého] Gregora idú ľady do mora (12. marca) prichádza jar
ľadík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: šmyknúť sa na ľadíku; Sneh vŕzga, ľadík im puká pod nohami. [L. Ťažký]

klzisko ľadová plocha na korčuľovanie • hovor. ľad: boj mužstiev na ľade


ľad p. klzisko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľad, -u m.

1. zamrznutá voda, voda v tuhom skupenstve: prirodzený, umelý, suchý ľ.; studený ako ľ.; ľ-y pukajú

žart. chodí ako teľa na ľ-e (o opilcovi) neisto; hovor. ostať, byť na ľ-e nedostať, nemať nič; prelomiť ľ-y prekonať uzavretosť, neprístupnosť, napätý pomer a pod.;

2. hovor. klzisko: chodievať sa korčuľovať na ľ.;

3. hovor. ľadovec: padal ľ.;

ľadík, -a m. zdrob. expr. k 1

ľad m. (liat)
1. csl voda v tuhom skupenstve, ľadová kryha al. blok: Som kedisi spadla v Orave pod ľät, som sä pošmikla a šetko sä preborilo (Žaškov DK); Pajdemo priviašč let do ledóni (Kameňany REV); Bebrava zamrzla, rúbajú lat pre massárov a krčmárov na leto (Bánovce n. Bebr.); Už išli po Moravie hrubé ledi (Kúty SKA); Ze strechi také cingúre viseli ladu (Ružindol TRN); A ked me žeľeni konopi močiľi, dakedi už i ľad bul na vodze (V. Kazimír TRB); Tam śe virubala čerubeľ do ľadu a tam zme praľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. takí ako ľat (Rim. Píla RS), studzeni jag liat (Batizovce POP) - veľmi studený; nove dzvire, nove oblaki, šicko take jag ľat (Dl. Lúka BAR) - bezchybné, bez kazu, nové; tancovaď ako koza na ľaďe (Rim. Píla RS) - nedobre tancovať; zostau̯ na ľaďe (Málinec LUČ) - dostal sa do bezvýchodiskovej situácie; zima bez ledu, kašša bez medu, potok bez ribi, sú samé chibi (Bošáca TRČ) - všetko má svoj poriadok; al. všetko má byť, ako sa patrí; mladí zahreje sa aj na leďe (Bošáca TRČ), van vižije aj na lede (Revúca) - veľa znesie, fyzicky vydrží; chto idze tancovadz na ľat, ta nohu zlame (Markušovce SNV) - o neodhadnutí svojich schopností al. možností; koj na Katrinu stojí huz na läďe, na Krašún stojí na blaťe (Brusník REV), Katarína na ľaďe, Krašún buďe na blaťe (Mur. Dl. Lúka REV), Katerina na lade a Vánoce na blate (Brestovany TRN) - ak už na Katarínu (25. 11.) mrzne, Vianoce budú bez snehu; na svatého Gregora idú ledi do mora (Skalica) - na Gregora (12. 3.) sa už sneh roztápa
2. strsl, zsl zamrznutá vodná plocha slúžiaca na korčuľovanie, klzisko: Kod na tove zamrzla voda, tajšľi zme sa šecke ďeťi šúchaťi na ľat (Čelovce MK); A to sa robili také pekné kosiéri na tom lede (Mor. Lieskové NMV)
3. miest. strsl i zsl ľadovec, ľadové krúpy: A ňiekadi aj pre_dozieraňím hrozna príďe búrka a zbije viňicu - padá ľat ako malie orechi aľebo hrachi (Str. Plachtince MK); Ochlaďilo sa, len abi s toho čierneho oblaka ňepadou̯ lat, zbilo bi nám úrodu (Návojovce TOP); Cez leto padává kamen alebo lat (Modranka TRN)


liat p. ľad

ľad [ľad, led] m zamrznutá voda: pod ledy boli riby lowiti (TRENČÍN 1579); powinny budv poriatku zbiwati swim remeslem mlinarskim, ribnik ten pilne opatrowaty a ladi w zime kazdy den rubati (DOMANIŽA 1664); kdy se liad na wodu roztopjwa (OCh 17. st); jasno a led (Kal 18. st) pren počasie, pri ktorom mrzne, mráz
L. Glacies Mariae: pannensky led (TT 1745 farm) kryštalický síran vápenatý
F. wice wer literam napsanym na lede (:gako gest obyčajne prislowi:), než na nestalem fundamentu budowat (JELŠAVA 1741) na neistote; hospodárství se mu vede jak krave tanec na lede (PCh 1755) zle; slaba nadeg w zime orat na snehu, na lede (GŠ 1758) všetko sa má robiť v pravý čas; nikdy moje nohy na pevném základu nestáli, jedine vždy na klzkém ladu (ASL 1781) žil som stále v neistote; tu česť semmál, bich prwný ke knihám slowáckím led lámal (BE 1794) aby som cestu kliesnil; -ový, -ný príd
1. k 1: frigidaria: ledownica, gama ledowa (KS 1763) v ktorej sa uschováva ľad; tabacne listi nasledovane vlasnosty miti mussa: nech list neny zeleni, vlechki, hnili, od ledneg krupi potluceni (Kur 1786) od ľadovca
L. bombolok ľ., čap ľ., klopka ľ-á, krupaj ľ-á cencúľ: stiriae: krupag, čep ledowy (ML 1779); ledowe klopky neb bombolek ledowý (DSL 18. st)
2. veľmi studený, chladný, mrazivý: Rhiphaei montes pulnočné hori, studené, ledowé; vel aqva gelida: ledová woda, wélny studená woda (KS 1763);
x. pren (obraz), který mrazowý strach, ledowú hrúzu móhel we wssech zbudiťi (BR 1785) veľký strach, pri ktorom vychádza na povrch tela studený pot
L. zool exocoetus: ryba ledowá veľryba grónska Balena mysticetus; ispipa: ledny wtak rybárik obyčajný Alcedo atthis (KS 1763)


ľadný p. ľad

ľad
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ľad
G (bez) ľadu
D (k) ľadu
A (vidím) ľad
L (o) ľade
I (s) ľadom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ľady
G (bez) ľadov
D (k) ľadom
A (vidím) ľady
L (o) ľadoch
I (s) ľadmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

hmlou a ľady sa brouillard, et les glaces se
ľad a sneh 3700 hl glace et neige 3700 hl
ľad, pán, zlosť, krutý glace, monsieur, colère, cruel
ľad, ťažký voz sa glace, le lourd véhicule
na ten kus ľadu sur ce morceau de glace
sa zrútil na ľad roula sur la glace
vrstvou ľadu sa mu une couche de glace lui
že by sa ľad que la glace se
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu