čvirik cit. napodobňuje štebot vtákov, najmä vrabcov
čviri, čviri-čviri, čvirik, čvirik-čvirik cit.
čvirik G a A -ka pl. N a A -ky m. (vták)
čvirik -ka pl. N -ici G -kov m. (o človeku)
čviri, čviri-čviri, čvirik1, čvirik-čvirik cit. ▶ napodobňuje štebot vtákov, najmä vrabcov: „Čvirik, čvirik!“ čvrlikalo vtáča na okne mojej izby za spustenou žalúziou. [Š. Žáry]; V ostrihaných hlavách stromkov na námestí štebocú vrabce: čviri, čviri. [D. Tatarka]
čvirik2 -ka pl. N -ky m. 1. zried. ▶ štebotajúci vták, obyč. vrabec: na streche poskakoval malý č.; pren. „Čo to tu máš za čvirika?“ zvonovým hlasom zvolal Duchaj-Hajdúch na hostinského. [P. Karvaš] muzikanta 2. pl. N -ici G -kov expr. ▶ malé dieťa, chlapec: tento č. sa mi len sukne drží; takí malí čvirici to boli
čimčara napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, napodobňuje čvirikanie vtáčikov, najmä vrabcov • čimčarara • činčarara: čimčara, čimčarara, vyspevovali vrabce pod oblokom každé ráno • čimčarara, čim: čimčarara, čim, ozýval sa vrabec zo strechy • čvirik • čvrli-čvrli: čvirik, čvirik, čvrli-čvrli, ozývalo sa z klbka vtáčikov na dvore
čvirik1 p. čimčara
čvirik2 p. štebot
štebot vydávanie jemných spevavých zvukov (obyč. o vtákoch): vrabčí štebot • švitor • švehol • ševel: švitor, švehol, ševel škovránkov • džavot: džavot lastovičiek • expr. zried. čvirik (Vajanský)
čvirik1 cit. napodobňuje čvirikanie vtákov, najmä vrabcov
čvirik2, -u m. zried. čvirikanie, štebot vtáctva: Kŕdeľ všetečných vrabcov zletoval zo sliviek na hriadky s čvirikom. (Vaj.); veselý čvirik vtáctva (Vaj.)
čvirik m. 1. expr. vrabec: čvirik (Roštár ROŽ) 2. miest. strsl a zsl expr. malé dieťa, chlapec, slabý nevyrastený človek (aj ako mierna nadávka): Tento čvirik sa mi žďi ľen sukňe drží (Ležiachov MAR); Ešče je to len oparistí čvirik, a už laškuje z dzievčenci (Červeník HLO); Bež dzesik, ťi čvirik! (Bzince p. Jav. NMV)