Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

čelo1 -a čiel s.

1. predná časť hlavy nad očami: nízke č., krčiť č.; mať vrásky na č-e i pren. mať starosti; pot mu vystúpil na č.; udrieť sa do č-a i fraz. spomenúť si na niečo;

pren. č. sa mu vyjasnilo upokojil sa, potešil sa; č-m vzad! povel

2. predná, frontálna časť niečoho: č. domu, č. sprievodu

3. vedúce, popredné miesto, postavenie: byť, stáť na č-e, v č-e, dostať sa, postaviť sa na č.

mať niečo na č-e napísané prezrádzať to výrazom tváre; poklepať si po čele a) naznačiť zlý, pochybný úsudok b) rozpamätať sa na niečo;

čelový príd.: č-á kosť; č-á rovina v úrovni čela;

čielko -a -lok, čelíčko -a -čok s. zdrob.


čelo2 -a čiel s. violončelo: hrať na č-e

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čelo ‑a čiel s. (časť hlavy); čelový
čelo ‑a čiel s. (hudobný nástroj); čelový

čelo čela čiel s.

čelo1 čela čiel s. 1. ▶ predná vyklenutá časť hlavy nad očami, na bokoch ohraničená spánkami: vysoké, nízke, rovné, klenuté č.; spotené, studené, rozpálené č.; vráskavé, hladké č.; vlasy padajúce na čelo, do čela; mraštiť, vraštiť, krčiť č.; pošúchať si č.; pot mu vystúpil, vyrazil na č.; nosiť klobúk do čela; mať vrásky na čelei fraz.; Utečencovi vypálili na čelo potupné znamenie. [J. Lenčo]; pren. č. sa mu vyjasnilo upokojil sa, vrátila sa mu dobrá náladavoj., tel. čelom vzad! povel
2.niečo, čo je vpredu; predná, frontálna al. nosná časť niečoho, predok: č. budovy, sály; č. sprievodu, pelotónu, kolóny; č. lietadla predná časť trupu spravidla pred pilotným priestorom; č. lode predná časť lode, prova; č. karosérie autobusu; archit. č. klenby; ban. č. štôlne predná stena banskej chodby; fyz. č. impulzu predná časť impulzu vyjadrujúca priebeh jeho rastu
3. ▶ vedúce, popredné miesto, postavenie: stáť na čele štátu, podniku; byť na čele ligovej tabuľky; dostať sa, prepracovať sa na č. rebríčka; postaviť sa na č. hnutia; Starí boli zmätení a nepružní, preto sme sa dostali na čelo pohybu v mestečku my mladí, energickí a rozbehnutí. [V. Mináč]
4. ▶ priečna kratšia stena predmetov s obdĺžnikovým pôdorysom; predná plocha predmetov: č. postele; č. zásuvky; č. vozňa; sedieť na čele stola
5. tech.plocha nástroja umiestnená vpredu al. priečne vzhľadom na dĺžku niečoho: č. kladiva mierne vypuklé, ploché ukončenie telesa kladiva; č. sekery; č. pilníka, noža
fraz. mať napísané niečo na čele prezrádzať niečo výrazom tváre; mať vrásky na čele mať starosti; napíš si to na čelo zapamätaj si; poklopkať/poklepať si po čele al. ťuknúť si na čelo a) spomenúť si na niečo, pochopiť niečo, prísť na niečo b) naznačiť zlý, pochybný úsudok obyč. niekoho iného, ako je hovoriaci; ukazovať/robiť/kresliť na čele kruhy/krúžky/kolieska naznačovať niečiu pomätenosť, označovať niekoho za blázna; zotrieť chmáry z čela rozptýliť temné myšlienky
čielko -ka -lok, čelíčko -ka -čok s. zdrob. k 1: Michalko dýchal pokojnejšie a na čielku sa mu zablysli drobučké kropaje potu. [M. Zimková]


čelo2 čela čiel s. ⟨tal.⟩ hovor. ▶ väčší štvorstrunový sláčikový hudobný nástroj, violončelo: hrať na čele; Študovala čelo a účinkuje spolu s jedným Švédom, ktorý hrá na saxofóne. [NS 1995]

-elo/124263±899 34.36: substantíva s. N+A sg. 56418 telo/28820 dielo/19840 čelo/6807 delo/388 violončelo/230 leporelo/146 veľdielo/102 imelo/77 (2/8)

-lo/1921370±6643 3.15: substantíva s. N+A sg. 216652→216454
+380
−320
telo/28820 číslo/22760 svetlo/20273 dielo/19840 kolo/17153 divadlo/11975 jedlo/9465→9554
+36
−33
čelo/6807 lietadlo/6198 zlo/5714 sídlo/4590 teplo/4537 sklo/4110 slúchadlo/3386 pravidlo/3269 vozidlo/3260 zrkadlo/3153 hrdlo/3092 heslo/2714 (218/35249)

čelo -a s. ‹t› violončelo (hud.)

čelo1 p. predok2


čelo2 p. violončelo


predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domupriečeliefrontfasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového palácaprova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla


violončelo tenorový sláčikový hudobný nástroj, menší ako kontrabas • čelo: hrať na violončele, na čele

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čelo1, -a, -čiel str.

1. predná časť hlavy, ohraničená vlasmi, obočím a spánkami: klenuté, zvráskavené, vysoké, nízke č., mraštiť, vraštiť č., stiahnuť si klobúk do č-a, na č., nosiť čiapku, klobúk do č-a; č. sa mu vyjasnilo prestal sa mračiť

hovor. napísať si dačo na č. zapamätať si; hovor. mať niečo na č-e napísané prezrádzať niečo vzhľadom; hovor. buchnúť, udrieť si (sa) do č-a, poklepať si po č-e pri rozpamätaní sa, pri uvedomení si dačoho;

2. predná, frontálna al. nosná časť dačoho, predok: č. lode, č. stola;

3. popredné, vedúce miesto, postavenie a pod.: byť, stáť, kráčať, ísť na č-e, v č-e, postaviť sa, prebojovať sa na č.;

čelový príd.;

čielko, -a, -lok i čelíčko, -a, -čok str. zdrob. expr.;

čielce, -a, -lec str. zdrob. bás.


čelo2, (star. pís. i cello), -a, čiel str. strunový hudobný nástroj väčší ako husle a menší ako basa;

čelový príd.: č. koncert

čelo s. (čolo, šelo)
1. csl nadočná časť hlavy človeka i zvieraťa: Mladá ňevesta mala ešťe nat čelom aj rozmarím opozláťenej (Čelovce MK); Pečaťe im (telcom) dávaľi na čelá farbou, žebi im ňeprečarau̯ (Detva ZVO); Starí ludé majú vráže na čele (Jablonové MAL); Jeden (kôň) mal bele čolo (Kokšov-Bakša KOŠ); Šmariu̯ do ňoho s kameňom, co až mu čolo rozbiu̯ (M. Zalužice MCH)
F. fercuje čelo (Mošovce MAR), krśí si śelo (Klenovec RS), sedzí mu mračno na čele (Bošáca TRČ) - je zamračený, ustarostený, nahnevaný; misí si dobre čelo utreť (Detva ZVO) - musí vynaložiť veľkú námahu; múr čelom neprerazíš (Bobrovec LM), čelom sceni ňeprerazíš (Bošáca TRČ) - zbytočne sa namáhaš; má to na čele napísané (Bošáca TRČ) - výraz tváre ho prezrádza; napíš si to na šelo (Slavošovce ROŽ) - dobre si to zapamätaj; má diaru na šeľe (Čierna Lehota ROŽ) - je zábudlivý; pritlukala mu na čelo (Klokočov ČAD) - dôrazne mu prikazovala; bije sa v śelo (Rim. Píla RS) - ľutuje svoj čin; má tvrdia šolo (Rochovce ROŽ) - žart. je hladný
2. čiast. strsl, zsl predná časť nejakého predmetu; čelná aj náprotivná strana predmetu; priečelie stavby: Tí predné čelá na tich sudoh moseli bid jako šnúra (Jur p. Brat. BRA); čelo domu (Vráble); čelo fijoka (Turíčky LUČ); čelo košini, čelá stodoli (St. Turá NMV)
L. velkuo čelo, maluo čelo (Prochot NB) - záhlavie postele, s ním rovnobežná časť postele
3. priev, hloh, trn lomený štít drevenej stavby; vrchná trojuholníková časť užšej strany stohu: Na čeľe bolo vipíľenuo srce a či voľáka druhá cifra, abi išlo svetlo na poval (Jalovec PDZ); Na čele kobelini bolo vidzet, jako naspošig je spravená strecha (Trakovice HLO)
4. trn, čiast. záh, pov a strenč zasúvacia vložka medzi bočnicami voza, štít: Na vozi su dve čelá (Trakovice HLO); predné čelo, zadné čelo (St. Turá NMV, Vrtižer PB); predňí čeu̯o, zadňí čeu̯o (Rozbehy SEN)
5. kov. ploská časť nákovy: čelo (Priekopa MAR, Sitnianska BŠ, Košec. Rovné ILA); čolo (Porúbka SOB)
6. lipt. súčasť krosien, tyč, ponad ktorú prechádza plátno na spodný návoj: čelo (Iľanovo LM); čeu̯o (Važec LM)
7. úsek plota medzi dvoma stĺpmi: čelo (Slov. Ľupča BB)
8. trn plocha medzi krami viniča vo vinici: Čelo je pladz medzi štirmi koreni, do každého čela sa dala fazula (Dol. Orešany TRN); čelový príd. k 1, 2
L. čolovi remiň (Bystré GIR) - časť uzdy, čelenka; čielce s. zdrob. expr. k 1: Potklo sa, chúďa, na kameňi a rozbilo si čielce (Mošovce MAR); Daša se mu (dieťaťu) višmarilo na šelce (Roštár ROŽ)


čielce p. čelo


čolo p. čelo

čelo [če-, čo-] s
1. predná časť hlavy nad očami: na čele krw (LACLAVÁ 1596); zwraskalé čelo (VTL 1679); ňekomu na čelo pluti (KS 1763);
x. pren czelo skrčugi (WU 1750) mračím sa; dwogakého čela (KS 1763) falošný, neúprimný; krize sprawil na čole (SJ 18. st); že by sme nestydliwym čelem nežádali (BlR 18. st) bezočivo
F. žaden na čele napsane nemame (KT 1753) neprezrádzame niečo výzorom
2. predná časť nej. predmetu, telesa: wogsko zssikowane a delene na čelo (:predek:), tyl (:zadek:) a krydla (:strany:) (OP 1685); s parkanu čzelo ((BYTČA) 1773);
x. pren wogacy w čele postaweni (GV 1755) v prednom šíku
3. náhrobný kameň: pany walpwrgerowe podwolili sa oprawjth 4 cela na cymytery, zrubyth (ich) y take zakryth (BOCA 1571 GB)

Čelo_1 Čelo Čelo_2 Čelo Čelo_3 Čelo
čelo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) čelo
G (bez) čela
D (k) čelu
A (vidím) čelo
L (o) čele
I (s) čelom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) čelá
G (bez) čiel
D (k) čelám
A (vidím) čelá
L (o) čelách
I (s) čelami

Zvukové nahrávky niektorých slov

bozkala ho na čelo le baisa au front
bozkala študenta na čelo baisa l'étudiant au front
druhý bozk na čelo second baiser sur le front
im na čelo znamenie signe sur leur front
ma pobozkala na čelo m'embrasser sur le front
na vašom krásnom čele sur votre beau front
sklonila čelo pod týmto courbait le front sous
žiaria oči, čelo sa yeux brillent, son front s'
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu