Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

a1, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A; A-mužstvo; vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér; a. a. (ad acta)

nepovedať ani a, ani b nič; od a po z od začiatku do konca

a, á, áá cit.


a neskl., á neskl. s.

a1 neskl. s. 1. i á1 ▶ samohláska a písmeno; prvé písmeno abecedy: vysloviť krátke a, dlhé á; napísať veľké tlačené A, malé písané a
2. [i á] ▶ označenie prvého miesta v poradí (pri odsekoch, objektoch, pri vyratúvaní a pod.): blok A; odseky a, b, c; družstvo A, A-družstvo; krvná skupina A; prvá A (I. A), príma A trieda v škole
3. [i á] hud. ▶ šiesty tón základnej diatonickej stupnice; príslušná nota: stupnica A dur, a mol; zaznačiť notu a
4. ▶ skratka al. značka niečoho začínajúceho sa na samohlásku a: vitamín A, A vitamín; a ár; admin. a. a. založiť ako vybavené ad acta; fyz. A ampér; chem. A medzinárodný symbol označujúci na textíliách možnosť použiť všetky čistiace prostriedky
fraz. kto povie a/á, nech povie aj b/bé kto niečo začne, nech to aj dokončí; nepovedať ani a/á, ani b/bé nepovedať nič, nijako sa nevyjadriť; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko


a4, á2, áá cit. 1. ▶ vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie; syn. ach, fíha, aha: á, to si ty?; a, to sa ti teda podarilo!; ááá, tu sa ešte nespí?
2. blíži sa významu častice ▶ vyjadruje pochopenie, dovtípenie sa al. iróniu; syn. aha, ach tak: á, takto ste to teda mysleli!; a, tak ty o ničom nevieš?; a ták, teraz už chápem!

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

/3154198±16525: numeráliá (neúplné) s. A pl. 44 stá/44

/3154198±16525: numeráliá (neúplné) s. N pl. 19 stá/19

/3154198±16525: pronominá (adverbiálne) 384 tuná/384

/3154198±16525 1.97: substantíva s. N+A pl. 282332→282149
+130
−100
slová/42403 dievčatá/12372 pravidlá/10996 mená/10672 médiá/8505 zvieratá/7399 autá/7386 kolená/7329 mestá/7034 okná/6088 majstrovstvá/5467 kritériá/5290 telá/3893 (1007/147315)

/3154198±16525 1.67: verbá nedok. 3. os. sg. 699387→700504
+3391
−1937
má/354255→354317
+28
−26
znamená/54546 zdá/31028 čaká/23030 vyzerá/17589 pozná/13405 hrá/13344 volá/13081 predpokladá/9957 hľadá/9758 vzniká/9654 trvá/9465 zodpovedá/6693 (447/134637)

/3154198±16525 6.66: participoidy (pasívne) ž. N sg. 1. st. 243971 pripravená/5278 presvedčená/4256 založená/4235 spojená/3944 otvorená/3918 určená/3853 zameraná/3021 daná/2617 unavená/2507 postavená/2185 uvedená/2087 venovaná/1997 prekvapená/1643 zvýšená/1614 oblečená/1591 uzavretá/1550 spomínaná/1548 vzdialená/1483 rozdelená/1333 obľúbená/1331 umiestnená/1296 vytvorená/1283 stanovená/1262 obmedzená/1216 napísaná/1213 použitá/1201 rozšírená/1156 vyčerpaná/1121 prijatá/1121 zložená/1108 spôsobená/1108 skrytá/1106 orientovaná/1081 ohrozená/1062 považovaná/1058 vedená/1052 zvyknutá/1050 stratená/1034 zmätená/1022 milovaná/1011 podpísaná/991 vyrovnaná/983 sklamaná/957 zabezpečená/947 vyjadrená/930 nútená/929 zachovaná/919 upravená/894 vydaná/883 rozhodnutá/875 vystavená/847 uložená/840 vybavená/839 rozrušená/838 podmienená/837 zničená/835 znížená/823 definovaná/800 nahnevaná/798 vyhlásená/783 naplnená/759 zaradená/744 ukončená/743 zriadená/736 vystrašená/734 napätá/730 schválená/709 plánovaná/706 oprávnená/697 opustená/695 zastúpená/689 zaľúbená/687 viazaná/679 poškodená/670 nečakaná/665 chránená/651 organizovaná/650 stvorená/648 ovplyvnená/637 chápaná/629 predstavená/620 pokrytá/620 nazývaná/620 zatvorená/616 ukrytá/611 vnímaná/607 realizovaná/598 tvorená/595 vylúčená/590 poznačená/590 doplnená/590 komplikovaná/589 obrátená/582 sústredená/581 vybudovaná/575 označená/575 zrušená/567 dokončená/565 uvoľnená/562 sprístupnená/561 obklopená/554 očakávaná/546 vážená/545 publikovaná/545 obsiahnutá/544 sprevádzaná/542 odsúdená/542 udelená/541 nazvaná/538 zvolená/537 zakázaná/537 vyrobená/531 zahalená/530 spracovaná/529 zranená/525 (955/118113)

/3154198±16525 25.03: substantíva (nesklonné) s. 2677→135
+505
−135
á/2571→129
+475
−129
(1/6)

/3154198±16525: substantíva (nesklonné) m. živ. 15→31
+1
−3
Rafá/0→16
+1
−3
Mahátmá/15

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • aháah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiemaááá: Á! – svitalo mu v hlave.ach, takach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • aháha: aha, ahá, ha, tam ideehe: ehe, už sú tuhľakniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdryľaľaľanár.: ľaďľaľaďľaľaťľaďžeľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ)pozripozritehľaďhľaďteexpr.: pozrižepozritežehľaďžehľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajúnár.: nyni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)


ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

a3, á (pís. niekedy aá, áá, ááá) cit. vyjadruje

1. príjemné prekvapenie; údiv: Á, náš Zachara bude mať nové šaty! (Mor.) Ááá, ty si zo závodnej školy, čo? ... — usmial sa naň. (Skal.) Ááá, toto je moja sesternica? (Tim.)

2. spokojnosť s niečím: Žinčica, urda, aá, hotová smotana. (Chrob.)

3. iróniu: A-á! Solídnosť! Pekne! Haha! (Tim.)

4. bolesť: Aaá! môj výkrik desne sa niesol poľanou. (Kuk.) Aáá, to bolí!

5. nespokojnosť s niečím, rozhorčenie: A-a-á, toto je pekné! (Jégé)

6. zápor: Nič nebadáte na mne? — Máte novú kravatu. — Á, nie to. (Jes.)

7. dovtípenie: A, už viem, Jonatan Živica je náš básnik. (Kuk.) Ááá! — brieždilo sa zámočníkovi. (Jes.)

a
I. spoj. priraď.
1. csl vyjadruje zlučovací vzťah, spája
a. dva rovnocenné vetné členy al. dve vety: Bahri a ráfi misia biď mocnie (Detva ZVO); No a potom sa viváľaľi chľebi a zase sa ňehaľi na slamienkach potkisnúť (Ležiachov MAR); Ból ocaz a paprče, to sa též dalo do rósolu (Modranka TRN); Pekne sa popapučuje, zvláčí a potom sejeme (Dol. Srnie NMV); Ľistki še polňa z riskašu a z mesom (Rozhanovce KOŠ); Popel śe sipal do bočki a śe z vracu vodu oľal (Baldovce LVO)
b. spája dva rovnaké výrazy pri vyjadrení veľkej intenzity al. v ustálených spojeniach: Ľen sa ľeje a ľeje celí boží deň (Turč. Ďur MAR); Na Vianoce maľi páľeniho a páľeniho (M. Lehota NB); Mámo nasťínano, a ňi a ňi ho o_tejžňa sprataťi (Ozdín LUČ); Narobili hurég a hurék (Lapáš NIT)
L. po praňí choďia ďeň a ďeň (Lieskovec ZVO) - každý deň; pójďeťe traja a traja (Lipt. Ján LM) - po traja
c. uvádza dodatočne pripojený výraz al. vetu: Ftedi sa koláče piekľi. A té babi sa (Ležiachov MAR); Močiľi sa (konope) v járkoch, aňi sa to ňesmelo, aľe robilo sa, a popriťískalo sa to daskami aj skalami (Detva ZVO)
d. stojí na čele vety pri pripájaní novej výpovede: Každí z roďini doňiesov koš koláčov. A na veselie sa bes sliepki ňejšlo (V. Maňa VRB); A négdo lúbil zas paprčki (do tlačenky) a to, čo bolo. A ešče nékerí dávali aj maso do teho (Modranka TRN); A ked bulo ceplo, ta tam (vonku) hraľi ten družbofski. A f pondzelog rano uš śe začinalo veśeľe (Buglovce LVO)
2. csl vyjadruje
a. odporovací vzťah; ale: Oťec kceu̯ len bohatú ňevestu, a bohatá sa ňepáčila sinovi (Paludza LM); Ňekošarovali, a po tom prachu nariastu̯a krásna ďaťelina (Podkonice BB); Uš choďiu̯ aj do višej škole, a ešťe ždi čes prázňine pásau̯ tej krave (V. Lom MK); Chcel som ti pomohnút, a ti si nechcel (Rochovce ROŽ); To bi sa bolo moselo štichuvad z rílom, a veru ani také ríle volakedi neboli (Ružindol TRN); Šest rokú chodziu̯a po nemocnicách, a nemohu̯a sa viléčit (Smrdáky SEN); Dzevedześad roki mal, a kośil (Fintice PRE); A ja śviňe hľedam po šickih zahradoch, a ňemožem ih ňigdze najsc (Kokšov-Bakša KOŠ)
b. v dvojčl. spoj. aj - a, ani - a a v zlož. spoj. a jednako, a predsa, a predsi odporovací vzťah s prípustkovým odtienkom: Aj varta bola, a vikradli (Podkonice BB); Aňi modz ňezje, a je tučná (Slovany MAR); Robá šecci fabrike, a jennako nemajú ništ (V. Bierovce TRČ); Ti si školovaní, a preca sa pomíľiš (Sedl. Dubová DK); Plano se cítil, a preci len tajšól do roboti (Jelšava REV)
3. často v zlož. spoj. a tak csl vyjadruje dôsledkový vzťah; preto: No aľe potom (ženy) nadávaľi, a mi zme ušľi (Lišov KRU); Ag ďahom ostalo rebro, to sa vismievaľi, a tak sa meseu̯ každej usilovaťi (V. Lom MK); Bol to sused, a uš tak šecci ludé prišli to masso kúpit (Kostolné MYJ); Já to povím zas pre_dzetma, a tak sa to udržuje (Smrdáky SEN); Ftedi bol barz dobri rog, a bula i dobra znaška (Rozhanovce KOŠ); Bars śe (kôň) pochorel, a ňebulo už z ňoho žadnoho chasnu (Sečovce TRB)
4. často v zlož. spoj. a aj, a i, a ani, a ešte, a ešte aj csl vyjadruje stupňovací vzťah: Tak sa nám aňi prebraťi ňemohla tá priesada, a aj tak sa stálo, že zme druhú misele posaďiťi (Čelovce MK); Mau̯ takie vole, čo samej mašinu preťahovale od edneho stohu g druhimu, a aňi sa veľmo ňespierale (V. Lom MK); Sä ždi modz naspievalo, a veru käďeako fše (Žaškov DK); Hovorev, že sa už dva rázi pálené v ňom chiťilo, a ešťe sa s tín chválev (V. Maňa VRB); A fčil je to najléčivejšá voda, a ešče ju skúmajú (Smrdáky SEN); Višej sto korun ftedi muśel zaplacidz, a eśi ľiter paľenki (Buglovce LVO); Aľe iňšag buľi dobri ľudze, a i do nas fše chodziľi (Brezina TRB)
5. vyjadruje vysvetľovací vzťah: Mňe z domu ňižd ňedaľi, a aňi ňemaľi š čoho (Ležiachov MAR)
6. v spoj. a či čiast. strsl vyjadruje vylučovací vzťah al. eventualitu: To je brmboľica a či brngoľica (V. Lehôtka PDZ); To lúčaľi, a či na to búchaľi a to im vibuchlo (V. Lom MK); Ňeviem uš, či to bou̯a dáka druhá, a či tá istá (Podkonice BB); Lipi to volajú a či topole (V. Maňa VRB)
7. vyjadruje prípustkový vzťah: Krásňe sa to opralo, a právalo sa ftedi ľen f popoľe (Žaškov DK); A ja tam snujem, a už bou̯ obet (Kráľ. Lehota LM); Aňi cestu ňerobiľi, aňi eľektriku, a po druhíh ďeďinách to už dávno maľi (V. Lom MK)
8. csl (v strsl a zsl veľmi zried. až výnimočne) expr. v časovom podraď. súvetí na začiatku postponovanej nadradenej vety stojí vo funkcii korelátu časovej spojky: A ke_ca chiťiľi spievať, a tie starie ženi im ľen tag napomínaľi (Lišov KRU); Ke_dzme sa najedľi, a tem povie: „A vieš, čo si ti jedla?`` (Ležiachov MAR); A potom, ako oťec tam prišou̯, a ťen spoza borouki viskočiu̯ (Môlča BB); Kej uš tu prišiel (žobrák), a dicki povedal: „Sem len nejdem nadarmo`` (Dol. Lieskov ILA); Ket som na fare slúžila, a mi priňiz muj frajer maja (Peč. N. Ves SAB); Kedz uš kmoter odešol, a cigan hibaj duškom naśčivic kmotru (Soľ VRN); Jak som bul v Romaňiji, a tamog ma zasipalo (Vlkovce LVO); A jag verbunk počaľi hrac, a to zaredom postavaľi paropci (Senné VK)
II. čast.
1. strsl, strenč, čiast. vsl nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opytovacie a zvolacie vety: A uš tie prespanki, to boľi úbohie stvori! (Žaškov DK); A šak teda veru tam dľho ľeskuvau̯, u tej roďini (Lipník PDZ); A ti zase kího čerta robíš? (Stožok ZVO); A no viďíte, aj mňe sa ván to krajšie páči (Devičie KRU); Éj, ďiouča, a ťi je ťem Paľo frajer? (Čelovce MK); A za tú kravu ste se uš spora̋dali? (Nandraž REV); A vedz ja bi hu (vnučku) ňedal! (Podmanín PB); A ňepovedal jem, že tag budze? (Dl. Lúka BAR)
2. vyjadruje pobádanie, nože: A tem prišiou̯ potom: „A uš sa aj obľedž a už aj hibaj!`` (Ležiachov MAR)
III. i; á cit. csl vyjadruje rozličné pocity
a. prekvapenie: Á, voľagdo nám píše! (Socovce MAR); Á, dívajme sa, do nám došóv! (Lukáčovce HLO)
b. dovtípenie sa: Á, to si ťi bou̯?! (St. Hory BB)
c. obdiv: Á, či sa to uťešenej húske, s teh buďe krásno peria! (Čelovce MK)
d. spokojnosť: Á, už ľen pomáľički prejďen (Ozdín LUČ); A, to (obilné jamy) vedzeli volakerí chlapi velice pekne vikopa_do hĺpki (Ružindol TRN); Á, nuš kej malo dva roki (žriebä), uš sa učelo (ťahať) ze starším (Podmanín PB)
e. odporovanie: Var sa ešťe ňeožeňiu̯. - Á, nuž ba hej (Dol. Lehota DK); A, ta dze bi un tam pošol (Dl. Lúka BAR); A, mamo, ja ňigda ňeumru (Sobrance)
f. nespokojnosť: Či ván reže tá píla? - A, slabo (Ozdín LUČ); Šak to taki, a (Sobrance)
g. hnev: Á, zrádňig váz metau̯, šťence ňepodaréne! (Uhorské LUČ); A, bodaj śi śe zbeśňel! (Vranov)
h. bolesť: A, jag me to boľi! (Markušovce SNV)

á s neskl pomenovanie samohlások a písmen a, á; označujú aj prvé miesto v rade: wokatýwus Pane má neakcentowané a, twrdé pak é, proto aby rozdjl byl mezi wokatýwem Pane a nominatýwem Páňe, který naproti tomu má á akcentowané (KrG 1704)

á
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
N (jedno) á
G (bez) á
D (k) á
A (vidím) á
L (o) á
I (s) á
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
N (dve) á
G (bez) á
D (k) á
A (vidím) á
L (o) á
I (s) á

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu