a
I. spoj. priraď.
1. csl vyjadruje zlučovací vzťah, spája
a. dva rovnocenné vetné členy al. dve vety: Bahri a ráfi misia biď mocnie (Detva ZVO); No a potom sa viváľaľi chľebi a zase sa ňehaľi na slamienkach potkisnúť (Ležiachov MAR); Ból ocaz a paprče, to sa též dalo do rósolu (Modranka TRN); Pekne sa popapučuje, zvláčí a potom sejeme (Dol. Srnie NMV); Ľistki še polňa z riskašu a z mesom (Rozhanovce KOŠ); Popel śe sipal do bočki a śe z vracu vodu oľal (Baldovce LVO)
b. spája dva rovnaké výrazy pri vyjadrení veľkej intenzity al. v ustálených spojeniach: Ľen sa ľeje a ľeje celí boží deň (Turč. Ďur MAR); Na Vianoce maľi páľeniho a páľeniho (M. Lehota NB); Mámo nasťínano, a ňi a ňi ho o_tejžňa sprataťi (Ozdín LUČ); Narobili hurég a hurék (Lapáš NIT)
L. po praňí choďia ďeň a ďeň (Lieskovec ZVO) - každý deň; pójďeťe traja a traja (Lipt. Ján LM) - po traja
c. uvádza dodatočne pripojený výraz al. vetu: Ftedi sa koláče piekľi. A té babi sa (Ležiachov MAR); Močiľi sa (konope) v járkoch, aňi sa to ňesmelo, aľe robilo sa, a popriťískalo sa to daskami aj skalami (Detva ZVO)
d. stojí na čele vety pri pripájaní novej výpovede: Každí z roďini doňiesov koš koláčov. A na veselie sa bes sliepki ňejšlo (V. Maňa VRB); A négdo lúbil zas paprčki (do tlačenky) a to, čo bolo. A ešče nékerí dávali aj maso do teho (Modranka TRN); A ked bulo ceplo, ta tam (vonku) hraľi ten družbofski. A f pondzelog rano uš śe začinalo veśeľe (Buglovce LVO)
2. csl vyjadruje
a. odporovací vzťah; ale: Oťec kceu̯ len bohatú ňevestu, a bohatá sa ňepáčila sinovi (Paludza LM); Ňekošarovali, a po tom prachu nariastu̯a krásna ďaťelina (Podkonice BB); Uš choďiu̯ aj do višej škole, a ešťe ždi čes prázňine pásau̯ tej krave (V. Lom MK); Chcel som ti pomohnút, a ti si nechcel (Rochovce ROŽ); To bi sa bolo moselo štichuvad z rílom, a veru ani také ríle volakedi neboli (Ružindol TRN); Šest rokú chodziu̯a po nemocnicách, a nemohu̯a sa viléčit (Smrdáky SEN); Dzevedześad roki mal, a kośil (Fintice PRE); A ja śviňe hľedam po šickih zahradoch, a ňemožem ih ňigdze najsc (Kokšov-Bakša KOŠ)
b. v dvojčl. spoj. aj - a, ani - a a v zlož. spoj. a jednako, a predsa, a predsi odporovací vzťah s prípustkovým odtienkom: Aj varta bola, a vikradli (Podkonice BB); Aňi modz ňezje, a je tučná (Slovany MAR); Robá šecci fabrike, a jennako nemajú ništ (V. Bierovce TRČ); Ti si školovaní, a preca sa pomíľiš (Sedl. Dubová DK); Plano se cítil, a preci len tajšól do roboti (Jelšava REV)
3. často v zlož. spoj. a tak csl vyjadruje dôsledkový vzťah; preto: No aľe potom (ženy) nadávaľi, a mi zme ušľi (Lišov KRU); Ag ďahom ostalo rebro, to sa vismievaľi, a tak sa meseu̯ každej usilovaťi (V. Lom MK); Bol to sused, a uš tak šecci ludé prišli to masso kúpit (Kostolné MYJ); Já to povím zas pre_dzetma, a tak sa to udržuje (Smrdáky SEN); Ftedi bol barz dobri rog, a bula i dobra znaška (Rozhanovce KOŠ); Bars śe (kôň) pochorel, a ňebulo už z ňoho žadnoho chasnu (Sečovce TRB)
4. často v zlož. spoj. a aj, a i, a ani, a ešte, a ešte aj csl vyjadruje stupňovací vzťah: Tak sa nám aňi prebraťi ňemohla tá priesada, a aj tak sa stálo, že zme druhú misele posaďiťi (Čelovce MK); Mau̯ takie vole, čo samej mašinu preťahovale od edneho stohu g druhimu, a aňi sa veľmo ňespierale (V. Lom MK); Sä ždi modz naspievalo, a veru käďeako fše (Žaškov DK); Hovorev, že sa už dva rázi pálené v ňom chiťilo, a ešťe sa s tín chválev (V. Maňa VRB); A fčil je to najléčivejšá voda, a ešče ju skúmajú (Smrdáky SEN); Višej sto korun ftedi muśel zaplacidz, a eśi ľiter paľenki (Buglovce LVO); Aľe iňšag buľi dobri ľudze, a i do nas fše chodziľi (Brezina TRB)
5. vyjadruje vysvetľovací vzťah: Mňe z domu ňižd ňedaľi, a aňi ňemaľi š čoho (Ležiachov MAR)
6. v spoj. a či čiast. strsl vyjadruje vylučovací vzťah al. eventualitu: To je brmboľica a či brngoľica (V. Lehôtka PDZ); To lúčaľi, a či na to búchaľi a to im vibuchlo (V. Lom MK); Ňeviem uš, či to bou̯a dáka druhá, a či tá istá (Podkonice BB); Lipi to volajú a či topole (V. Maňa VRB)
7. vyjadruje prípustkový vzťah: Krásňe sa to opralo, a právalo sa ftedi ľen f popoľe (Žaškov DK); A ja tam snujem, a už bou̯ obet (Kráľ. Lehota LM); Aňi cestu ňerobiľi, aňi eľektriku, a po druhíh ďeďinách to už dávno maľi (V. Lom MK)
8. csl (v strsl a zsl veľmi zried. až výnimočne) expr. v časovom podraď. súvetí na začiatku postponovanej nadradenej vety stojí vo funkcii korelátu časovej spojky: A ke_ca chiťiľi spievať, a tie starie ženi im ľen tag napomínaľi (Lišov KRU); Ke_dzme sa najedľi, a tem povie: „A vieš, čo si ti jedla?`` (Ležiachov MAR); A potom, ako oťec tam prišou̯, a ťen spoza borouki viskočiu̯ (Môlča BB); Kej uš tu prišiel (žobrák), a dicki povedal: „Sem len nejdem nadarmo`` (Dol. Lieskov ILA); Ket som na fare slúžila, a mi priňiz muj frajer maja (Peč. N. Ves SAB); Kedz uš kmoter odešol, a cigan hibaj duškom naśčivic kmotru (Soľ VRN); Jak som bul v Romaňiji, a tamog ma zasipalo (Vlkovce LVO); A jag verbunk počaľi hrac, a to zaredom postavaľi paropci (Senné VK)
II. čast.
1. strsl, strenč, čiast. vsl nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opytovacie a zvolacie vety: A uš tie prespanki, to boľi úbohie stvori! (Žaškov DK); A šak teda veru tam dľho ľeskuvau̯, u tej roďini (Lipník PDZ); A ti zase kího čerta robíš? (Stožok ZVO); A no viďíte, aj mňe sa ván to krajšie páči (Devičie KRU); Éj, ďiouča, a ťi je ťem Paľo frajer? (Čelovce MK); A za tú kravu ste se uš spora̋dali? (Nandraž REV); A vedz ja bi hu (vnučku) ňedal! (Podmanín PB); A ňepovedal jem, že tag budze? (Dl. Lúka BAR)
2. vyjadruje pobádanie, nože: A tem prišiou̯ potom: „A uš sa aj obľedž a už aj hibaj!`` (Ležiachov MAR)
III. i; á cit. csl vyjadruje rozličné pocity
a. prekvapenie: Á, voľagdo nám píše! (Socovce MAR); Á, dívajme sa, do nám došóv! (Lukáčovce HLO)
b. dovtípenie sa: Á, to si ťi bou̯?! (St. Hory BB)
c. obdiv: Á, či sa to uťešenej húske, s teh buďe krásno peria! (Čelovce MK)
d. spokojnosť: Á, už ľen pomáľički prejďen (Ozdín LUČ); A, to (obilné jamy) vedzeli volakerí chlapi velice pekne vikopa_do hĺpki (Ružindol TRN); Á, nuš kej malo dva roki (žriebä), uš sa učelo (ťahať) ze starším (Podmanín PB)
e. odporovanie: Var sa ešťe ňeožeňiu̯. - Á, nuž ba hej (Dol. Lehota DK); A, ta dze bi un tam pošol (Dl. Lúka BAR); A, mamo, ja ňigda ňeumru (Sobrance)
f. nespokojnosť: Či ván reže tá píla? - A, slabo (Ozdín LUČ); Šak to taki, a (Sobrance)
g. hnev: Á, zrádňig váz metau̯, šťence ňepodaréne! (Uhorské LUČ); A, bodaj śi śe zbeśňel! (Vranov)
h. bolesť: A, jag me to boľi! (Markušovce SNV)