zvysoka prísl.
1. z miesta (vysoko) hore, z výšky, zvrchu, zhora: z. pozerať na krajinu
2. povýšene, pohŕdavo: dívať sa na niekoho z., hovoriť s niekým z.
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
zhora z priestoru, ktorý je hore, ktorý je vysoko al. vyššie; z hornej strany, z výšky (op. zdola) • zvrchu (op. zospodu): zhora, zvrchu sa mu mesto zdalo veľmi malé; jablká sa začali kaziť zhora, zvrchu • odhora (op. oddola) • odvrchu (op. odspodu): stena bola poškodená odhora, odvrchu až po spodok • zvysoka: zvysoka, zhora pozoroval, čo sa pod ním robí
zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhora • zvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápas • odhora • odvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekou • nár. vrchom (Zguriška)
2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • z • zo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kufor • poet. zvrch (Hviezdoslav)
3. p. povýšene
zvysoka 1. p. zhora, zvrchu 1 2. p. povýšene
1. zhora, z výška: Dobre nám bolo pozerať na jastraba, zhora, zvysoka na chrbát a na krídla. (Bedn.)
2. expr. povýšene, s opovrhnutím: dívať sa na niekoho z.; zaobchádzať s ľuďmi z. (Vaj.); Landík vycítil, že ho generál nemá za nič, preto tak zvysoka hovorí s ním. (Jes.) Na pozdrav odpovedal zvysoka. (Zgur.) Sedliak hľadí zvysoka na remeselníka. (Kuk.)
3. zried. vysokým hlasom: Vraví nespokojná mať ešte vyšším tónom a zahriakne ju už celkom zvysoka. (Tim.)