zvyčajný príd. vyskytujúci sa bežne, obvyklý, zaužívaný, normálny, obyčajný: z. postup, z-á téma, miera;
zvyčajne prísl.: z. zostáva sám;
zvyčajnosť -i ž.
rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotne • vďačne • s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem
2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidla • zvyčajne • obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá
3. p. áno
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
zvyčajný príd. obyčajne, bežne sa vyskytujúci, bežne používaný, obyčajný, zaužívaný, normálny, obvyklý: hovoriť z-ým hlasom, z. život; z. prípad; z-á téma, z-á cesta;
zvyčajne prísl. obyčajne, bežne, obvykle: Pred chalúpkou želiarov zvyčajne stíšil hlas. (Fig.);
zvyčajnosť, -ti ž.