zvŕtať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čím) dávať niečomu otáčavý al. kruhový pohyb, robiť s niečím otáčavým al. kruhový pohyb, otáčať, krútiť: z. ruku (rukou), z. hlavu (hlavou); z. vreteno (Kuk.); z. nôž v ruke (Stod.); z. topor (hviezd.) z. dlaňou (Tim.); z. palicou (Taj.); z. valaškami (Ráz.-Mart.); z. šabľou (Kal.); z. chvostom (Urb.); Paulinda zvŕtal v prstoch fľašu koňaku a pozeral, koľko im ešte zostalo. (Min.) V rukách popustených čiapočku si drží, pokrúca ňou, zvŕta. (Pláv.) Vytiahol knôt a znova začal dlaňou zvŕtať koliesko (na zapaľovači). (Hor.)
2. (koho, čo) silou meniť polohu niekoho al. niečoho, obracať sem a ta; otáčať: (Kupec) vťahoval starého otca do kabáta, zvŕtal ho, ako mu svedčí, pred zrkadlo postavil. (Taj.) Obliekla som svojej usmievavej bábe nové šaty, zvŕtala som ju v nich proti svetlu. (Fig.) (Trfotka) zvŕtal ho (Jurka) z boka na bok, ako komediant svoje figúrky. (Kuk.); pren. z. reč na iné dávať reči iný, nový smer, meniť tému rozhovoru: Zvŕta starý reč na iné. (Taj.)
3. expr. (koho) robiť s niekým kruhovité a iné pohyby v tanci, vykrúcať niekoho. Samko Zuzu z rúk nepustil a zvŕtal ju, len jej tak suknice rozvievalo. (Taj.) Zvŕta ju v sólovom tanci rozkázaného anglického valčíka. (Pláv.) Starý mládenec hneď zvŕtal pružnú, mladuškú devu. (Vaj.)
4. expr. (koho) rečou privádzať do nepríjemnej situácie, obracať, hrešiť niekoho, robiť niekomu výčitky: A ešte keď ho otec začal už nie zvŕtať, ale naozaj trápiť. (Kuk.) „Ale čo ma tak — aha, ako ťa bude zvŕtať!“ usmial sa bača. (Kuk.);
dok. k 1, 2 zvrtnúť
|| zvŕtať sa
1. robiť kruhový, otáčavý pohyb, točiť sa, krútiť sa, vrtieť sa: „Hľa, takto sa treba zvŕtať!“ a pán dekan zvrtol sa na päte lesklej, vysokej čižmy. (Vaj.) (V sútoku Váhu a Malého Dunaja) sa vody premieľajú, zvŕtajú, odhrýzajú dňom, nocou z úrodného Žitného ostrova. (Gab.) Napokon (kôň) ostal sa zvŕtať v kruhu. (Fig.) Pán sa zvŕtal nespokojne, metal sa na sedadle sem a ta. (Ondr.)
2. expr. robiť kruhovité a iné pohyby v tanci, vykrúcať sa: Maškary začali sa zvŕtať v smiešnom improvizovanom tanci. (Gráf) (Kvetovaná stuha) splývala jej po pás a ako sa zvŕtala, tak lietala okolo nej ani dve dúhy. (Laz.) (Hôrny chlapec) vykrúcal, zvŕtal sa a cifroval. (Hor.)
3. expr. (kolo čoho, pri čom, v čom, bezpredm.) šikovne, obratne, rýchlo sa pohybovať (pri práci), obracať sa; usilovať sa pri práci, usilovne, šikovne pracovať: z. sa okolo sporáka okolo kuchyne, z. sa pri sporáku; z. sa pri robote (Pláv.); z. sa v kuchyni; z. sa v obchode (Jil.); z. sa po dvore (Tat.); usilovne sa z. (Zúb.); obratne sa z. (Šolt.); Cez deň sa musel zvŕtať i okolo roboty i okolo záprahu. (Gab.) (Haviari) sa vrtkejšie zvŕtajú a tvrdšie zatínajú sekerami. (Hor.) ráno o druhej-tretej vstávať, do večera deviatej i ďalej ustavične sa zvŕtať. (Taj.); z. sa ani osa (Taj.) veľmi usilovne pracovať;
4. expr. dobre, obratne, šikovne si počínať, obracať sa: Nie je to celkom také ľahké, pravda, človek sa musí vedieť zvŕtať, a hlavne, robiť ja halvou, nielen rukami. (Top.) Obaja boli pomenší, počerní, štíhli, ale v takej tlačenici, kde sa bolo načim zvŕtať, vrtkí sťa ihly. (Urb.) Odkúpil nejakú maličkosť a predal ju s takým malým zárobkom, že sa musel poriadne zvŕtať, aby nezomrel od hladu. (Žáry)
5. expr. (okolo koho, pren. i okolo čoho) venovať niekomu zvýšenú pozornosť s cieľom nakloniť si ho, získať si jeho priazeň ap., točiť sa okolo niekoho. Dobre mu padlo, keď sa tak všetci okolo neho zvŕtajú. (Hor.) Kupec sa zvŕtal okolo nej ako vreteno. (Fr. Kráľ) Teraz s krásavec často zvŕta okolo sukní. (Fr. Kráľ)
6. otáčavým al. iným pohybom meniť pôvodný smer, otáčať sa, obracať sa istým smerom: Tajomník sa zvŕtal na drobných nôžkach zakaždým tým smerom. (Bod.) Syn sa zvŕta k matke. (Heč.) (Hradská sa vlečie), zvŕtajúc sa súbežne s potokom. (Hor.);
dok. k 1, 6 zvrtnúť sa
zvrtnúť, -ne, -nú, -tol, -nutý dok.
1. (čo i čím) urobiť s niečím kruhovitý, otáčavý pohyb, skrútnuť, otočiť niečo okolo osi, skrútiť: z. kľúč (kľúčom), z. vypínač, z. kormidlo; koliesko zvrtne odnova (Sládk.); Vždy, keď sa prevážila miera našej trýzne, zvrtli sme valaštičkou. (Mih.)
2. (čo, koho) náhle, prudko obrátiť iným, obyč. opačným smerom, dať niečomu al. niekomu zmenený smer: z. oči; Tátoša zvrtol na slnečnú cestu. (Pláv.) Zvrtol svoje nepotrebné hrubé telo a zhrozil sa. (Tim.) Položil jablká na stôl a zvrtol krajšou polovicou ku mne. (Tal.) Haviar zvrtol Grünfelda k sebe chrbtom a posotil ho. (Jégé); pren. z. reč na iné zmeniť tému rozhovoru: Ličko naposledy zvrtne tieto reči a tak prehovorí. (Pláv.)
3. (čo) nečakane pozmeniť, zmeniť, zvrátiť: Vedela zvrtnúť myslenie pytačov. (Kal.); z. osudy bitých ľudských más (Horov);
4. zried. zabočiť, ísť z cesty: Adela zvrtla z cesty a išla prosto k Vodínu. (Vaj.);
nedok. k 1, 2 zvŕtať
|| zvrtnúť sa
1. urobiť kruhovitý pohyb, otočiť sa: z. sa ako vreteno; z. sa na podpätkoch (Fr. Kráľ)
2. náhle, prudko zmeniť polohu, otočiť sa, obrátiť sa: Á -pivničiar! zvolal Zandome živo, zvrtnúc sa šikovne na stoličke. (Kuk.) Jano sa hneď zvrtol na inú koľaj (Hor.); pren. reč sa zvrtla na inú koľaj (Hor.) zmenila sa téma rozhovoru;
3. hovor. expr. nečakane sa zmeniť: pomery sa zvrtli; okolnosti sa zvrtli; Príde čas, keď sa zase všetko zvrtne. (Fr. Kráľ)
● na tom sa to všetko zvrtlo to rozhodlo;
4. hovor. expr. poponáhľať sa: Zvrtnite sa, a raz-dva nech sú (písma) v peci. (Smrč.)
5. expr. obrátiť sa, uchýliť sa niekam: A čože si počneš, kam sa zvrtneš? (Gab.);
nedok. k 1, 4 zvŕtať sa