zvrchovaný príd.
1. ničím neobmedzený, nezávislý, suverénny, samostatný: z. štát, národ, orgán, z-á vláda, moc
2. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: z-é šťastie, blaho, z-é ovládanie nástroja
3. vrcholný (význ. 1), najvyšší, krajný: z. čas, z-á miera, chvíľa;
zvrchovane prísl.;
zvrchovanosť -i ž.: štátna z., rešpektovať z. národa; Deklarácia z-i Slovenskej republiky; z. šťastia
zvrchovane prísl.
samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť
2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti
zvrchovane p. samostatne 1
1. majúci najvyššiu, vrcholnú, plnú, suverénnu moc, neobmedzene a samostatne o niečom rozhodujúci, nikomu, ničomu nepodliehajúci, nezávislý, suverénny; neobmedzený: z. štát, z. národ, z-á krajina, z-á republika, z-á vláda, z. vládca, z. ľud; z-á inštitúcia, z. orgán, z-á moc; z-é právo; z-á vôľa (Al.); z-é grófstvo (Krčm.); Na dolnonitrianskom statku bol kedysi jediným a zvrhovaným pánom, tam sa ľudia triasli pred ním. (Laz.) Pojem slobody vždycky sa mi kryl s predstavou rieky, ničím neobmedzenej a zvrchovanej vo svojom prejave. (Jil.) Výroky a rozhodnutia jeho rovnak sú smerodajné a zvrchované pre obe bojujúce sily a zimy a leta (Dobš.) rozhodujúce, záväzné.
2. dokonalý, úplný, absolútny; najvyšší: z-á láska, z-á blaženosť, z-é ovládanie niečoho; z-é dobro (Vlč.); z-á dôstojnosť (Vaj.); z-é šťastie (Vaj.); (vyznavači) z-ej slobody (Tat.); (V Jankovi) videla som zvrchované blaho svojho žitia. (Vans.) Zostupoval pomaly, s akýmsi zvrchovaným uvedomením si, čo podniká. (Pláv.) To je odlesk raja, zvrchovanej dokonalosti, blaženosť večná. (Jes-á)
3. obyč. v spojeniach zvrchovaný čas, zvrchovaná miera vrcholný, najvyšší; krajný: Je zvrchovaný čas, aby ste sa liečili. (Vans.) Zvrchovaný čas, aby sme dostali ľudí, ktorí by nás viedli a neboli nám príťažou. (Hor.) Chlapíci boli vo zvrchovanej miere spokojní. (Jégé) (Lenka) využila ju (príležitosť) v miere zvrchovanej. (Letz) Pre grófa bude snáď zvrchovaná chvíľa odísť. (Ráz.-Mart.); z-á potreba;
1. nezávisle od nikoho al. ničoho, suverénne, neobmedzene: V zjednodušovaní tvaru a farby nachádzal svoju slobodu básniť, počínať si zvrchovane. (Tat.) Duch svetla vanie, kam chce, a zvrchovane. (Hlb.)
2. v najvyššej možnej miere, vo vrcholnej miere, vrcholne, nadovšetko; plne, úplne: z. aktuálny, z. typický, z. potrebný; z. naivný (Krčm.); z. súrny (Škult.); z. dokázať niečo (Hurb.); Benkova sloboda je zvrchovane plodná, užitočná. (Smrek) (Vy) ste zvrchovane zaujímavá. (Jégé) Z istých príčin bolo pre nich zvrchovane dôležité, aby sa ukázali na verejnosti spolu. (Štef.)