zvonka, zvonku prísl.
1. smerom z vonkajšieho priestoru, op. z(v)nútra: z. sa ozýva smiech
2. z priestoru, z územia, kt. je mimo dačoho, op. z(v)nútra: zasahovanie, pomoc z.; nebezpečenstvo, vplyvy z.
3. z vonkajšej strany, na povrchu, op. z(v)nútra: vybieliť dom z., zaklopať na okno z.
zvonku, zvonka prísl.
navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naoko • zvonka • zvonku • nár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatných • zdanlivo • očistom • zried. očistomok (Rázus) • nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovom • na pohľad • na prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadku • vonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobre • formálne • fraz.: pre formu • len pre formu • kniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formu • fraz. len aby sa nepovedalo
2. p. von 1
zvonka smerom z vonkajšieho priestoru, z priestoru, ktorý je mimo dačoho; z vonkajšej strany (op. zvnútra, znútra) • zvonku: zvonka, zvonku prenikal pouličný ruch; škatuľu zvonka, zvonku oblepil obrázkami • hovor.: odvonka • odvonku: dakto odvonka, odvonku zabúchal na oblok • navonok: navonok, zvonka sa auto zdá v poriadku • nár.: zvonká • zvonky
zvonku, zvonky p. zvonka, navonok 1
zvonka i zvonku (nár. i zvonky) prísl.
1. smerom z vonkajšieho priestoru: Zvonku počuť vravu a smiech. (Tim.) (Záclony na oblokoch) sa zdúvajú pod tlakom leningradskej jesene, ktorá sa dorýva do bytu zvonku. (Heč.) Adam videl zvonku dosť zámkov, ale ešte nikdy ani v jednom nebol. (Jégé)
2. z vonkajšej strany, na vonkajšej strane; na povrchu; navonok: Ktosi jej zaťukal na kuchynské okno zvonka. (Fig.) Vybielili dom zvonku a dnuka. (Kuk.) Zvonku boli dvere obité železným plechom. (Tomašč.) Aké sú tie hodiny zdnuka, neznám; zvonku by boli dosť dobré. (Kuk.) Junák náš ale nemá pokoja, bárs by tichý zvonku sa zdal. (Sládk.)
3. z priestoru, z územia, z okruhu, ktorý je mimo dačoho; z iného, odlišného prostredia: Zas prišli nárazy zvonku a zopakovali chvíle bolestného sebatrýznenia. (Fr. Kráľ) Oprel sa tak, že nemusel pociťovať rozličné otrasy, prichodiace zvonku. (Urb.) Krajine hrozilo nebezpečenstvo i zvnútra i zvonku. (Jégé); zásah, zasahovanie zvonka (zvonku); prekonávať vplyvy zvonku; Tu i tam bolo im (Škultétyovcom) azda vítané, že niekto im rozprával o ľuďoch a udalostiach zvonka. (Mráz); menší majstri, najviac zvonku dosťahovaní (Vaj.)
zvonku, zvonky p. zvonka
zvonka [zwe-], zvonku [zvo-, zve-] prísl 1. smerom z vonkajšej strany dnu: lewau rukau zwenka downjtř tlačme (ZK 1777); (richtár) zwonku sa zasek dnuka stahl (BYTČA 1779) 2. z vonkajšej strany, na vonkajšej strane, na povrchu: try solnyczky stryberne na skrz zwenku y znutra pozlaczene (BRATISLAVA 1667); obmietku jak znutra, tak zvenku dostatečne povinen jest vykonati (STARHRAD 1669 CM); yabuko zwenku zlate, znutra hnile (SK 1697); tegto pak tabuly spys na wratoch neb stene domu mytneho zwenku k obeczneg wedomosty nech stogy pribyti (TRENČÍN 1731); (Mária) krasna wnitrne, krasna zwenku (je) (MS 1749); hrnec neb kotlík nedostawa peknych giskriček na seba, ktery nema žadnych sadzí na sebe, než ten, který ge sadzami začernený zwenku (GK 1779) 3. z priestoru, z územia, z okruhu, kt. je mimo dačoho: extra: mjmó, zwénkú; exto: wénkú stogjm, zwenku sem (KS 1763); zatwára se wnútr holubicze, zwenku pak sskrekagi gasztrábowé, hadaicze se wespolek (PeP 1770); rmúťiťi, tešiťi že sá hogňe buďeš, buďe bár príčina zwenku chibiť (BE 1794); obawagice se, žeby zwenka nekto prissiel Berka branit (LIPTOV 18. st)