zvon -a m.
1. kovový nástroj kužeľovitého tvaru, kt. vydáva zvuk pri nárazoch srdca na jeho steny: kostolné z-y; hlas, hlahol z-a; z-y vyzváňajú
2. niečo podobné tomuto nástroju: prikryť jedlo skleným z-om; potápačský z.; gumený z. nástroj na čistenie zapchatého odtoku; sukňa do z-a šikmo strihaná
● hlas ako z. silný, zvučný; srdce ako z. zdravé; srdce mu bije ako z. prudko;
zvonový príd.
1. k zvon: z. povraz; z-é šaty
2. zvučný (význ. 1), jasný: z. hlas;
zvonec -nca m.
1. zdrob. k zvon
2. menší predmet podobný zvonu použ. na zvukové signály, spiežovec: kravský z., plechový, liaty z.
3. (zložitejší) signálny mechanizmus na zvonenie: elektrický z.;
zvoncový príd.;
zvonček -a m.
1. zdrob. k zvon(ec)
2. rastlina so zvoncovitými kvetmi, bot. Campanula;
zvončekový príd.
guľa 1. jedna z farieb v kartách • kart. slang.: holba • zvon
2. p. strela 1, náboj 3. p. knedle 4. p. päťka 1 5. p. vajce 2
zvon 1. kovový, obyč. bronzový nástroj v tvare obráteného kalicha, ktorý vydáva zvuk pri nárazoch kovového srdca na jeho steny: kostolné zvony, udrieť na zvon • umieráčik (menší, obyč. kostolný zvon oznamujúci smrť niekoho): zvoní mu umieráčik
2. p. guľa 1
zvon, -a m.
1. kovový, obyč. bronzový nástroj kužeľovitého tvaru, zavesený tak, že ho po rozkývaní rozozvučia nárazy srdca na jeho spodnú vnútornú časť: veľký z., malý z., hlahol z-a (z-ov), hlas z-a (z-ov), rozkývať z. (z-y); ťahať z. (Jégé); z-y zuneli (Vaj.); z-y vyzváňajú (Min.); Zvony zahlaholili. (Vaj.) Prudko bijú srdcia zvonov stáročných. (Novom.) (Zvonár) zatiahol za povraz a zvon hneď urobil bim, ešte jedno bim a potom sa rozkolembal. (Červ.) (Obecný hlásnik) zazrel hneď vybúšiť plameň z komína, začal kričať „horí, horí!“ a pár ráz udrel na hranu zvona. (Taj.); srdce (mi) bije (búcha) ako zvon prudko; V hlave hučalo jej ako vo zvone (Taj.) o prudkej bolesti hlavy. Hlas dunel v pracovni ako zvon (Jaš.) plne, zvučne; zvučný, hlasný ako zvon (o hlase) veľmi silný; Bačovi už i tak hlava visela ako zvon ťažká; len oči privrieť (Taj.) bol veľmi ospanlivý, unavený; rozkývať niečo ako z. (z-y); pren.: Zaznel hlas večerného zvona (Urbk.) o podvečernom zvonení; poludňajší z. zvonenie na poludnie; Von zneli smútočné zvony (Urb.) (u kresťanov) zvonenie na znak smútku za mŕtvym; veľkonočný z. (Urb.) (u kresťanov) zvonenie na veľkonočné sviatky; viť na poplašný z. (Mráz) vystríhať pred niečím, biť na poplach. Bije zvon slobody (Taj.) ukazuje sa predzvesť, znamenie slobody; hud. z-y sústava osobitných nástrojov vydávajúcich zvuky podobné zvukom zvonov;
2. teleso al. iný predmet tvaru zvona; príklop, veko ap.: prikryť syr, malo, nádobu ap. (skleným) z-om; tech. potápací z. zariadenie tvaru zvona umožňujúce prácu nad vodou; tech. plynový z. zariadenie na zadržiavanie plynu v nádržiach; krajč. sukňa do z-a ktorá má tvar zvona;
kart. jedna zo štyroch farieb v kartách, guľa, holba;
1. vzťahujúci sa na zvon, týkajúci sa zvona: z. povraz; z. kov z ktorého sa vyrábajú zvony; z. zun (Hviezd.); Vtom do zvonového hlaholu vmiešali sa výkriky na chodbe. (Vaj.)
2. (o hlase) podobný zvuku zvona, mohutný; zvučný, jasný: z. hlas; Opýtal sa ho nepravdepodobne mocným zvonovým hlasom. (Karv.)
3. svojím tvarom podobný zvonu; smerom do strán sa rozširujúci: z. kabát, z-á spodnička, z-é šaty; stošesť dievok vyzváňajúcich z-ými sukňami (Min.); tech. z. uzáver;
4. kart. týkajúci sa zvonov, gulí ako jednej z farieb v kartách: z. túz (Jes-á); z. kráľ (Vaj.)
(jeden) zvon; (bez) zvona; (k) zvonu; (vidím) zvon; (hej) zvon!; (o) zvone; (so) zvonom;
(tri) zvony; (bez) zvonov; (k) zvonom; (vidím) zvony; (hej) zvony!; (o) zvonoch; (so) zvonmi;