zvon -a m.
1. kovový nástroj kužeľovitého tvaru, kt. vydáva zvuk pri nárazoch srdca na jeho steny: kostolné z-y; hlas, hlahol z-a; z-y vyzváňajú
2. niečo podobné tomuto nástroju: prikryť jedlo skleným z-om; potápačský z.; gumený z. nástroj na čistenie zapchatého odtoku; sukňa do z-a šikmo strihaná
● hlas ako z. silný, zvučný; srdce ako z. zdravé; srdce mu bije ako z. prudko;
zvonový príd.
1. k zvon: z. povraz; z-é šaty
2. zvučný (význ. 1), jasný: z. hlas;
zvonec -nca m.
1. zdrob. k zvon
2. menší predmet podobný zvonu použ. na zvukové signály, spiežovec: kravský z., plechový, liaty z.
3. (zložitejší) signálny mechanizmus na zvonenie: elektrický z.;
zvoncový príd.;
zvonček -a m.
1. zdrob. k zvon(ec)
2. rastlina so zvoncovitými kvetmi, bot. Campanula;
zvončekový príd.
zvonček -ka pl. N -ky m. i zdrob.
zvonček p. zvonec 2
zvonec 1. menší predmet podobný zvonu používaný na zvukové signály: kravský zvonec • spiež • spiežovec • hrkálka (spiežový zvonec, obyč. na krku zvierat, na postroji a pod.): cengot spiežovcov • liatovec: ovce zvonia liatovcami
2. signálny mechanizmus na zvonenie • zvonček: elektrický zvonec; v predsieni zaznel zvonček • cengáč: zatlačiť cengáč
zvonček, -a m.
1. zdrob. expr. malý al. menší zvon: Na zvoničke ozve sa zvonček. (Heč.) (Hlas) znel tak ľúbene, ako ten večerný zvonček v čas jasného blankytu. (Lask.); malý z. (Gráf); útle znenie z-a (Lask.);
2. malý predmet podobný zvonu, ktorého zvuky upozorňujú na príchod al. pohyb niekoho al. niečoho, dávajú výstrahu ap.; zvonec spiežovec; cengáč: Vtom sa otvorili dvere, zvonček zaznel a vo dverách stál pán Demko. (Vans.) Zvonček na obchode zacengal. (Tomašč.) Zvončeky tichej stanice ohlásili príchod vlaku. (Šteinh.) A cengať mi budú ovečiek zvončeky. (Horal); kostolný z. mešec s malým zvončekom na spodku používaný v kostoloch na vyberanie peňažných darov: vyberať do z-a, ísť so z-om; (Kostolník) berie zvonček na dlhej tyčke. (Kuk.) Keď grajciara v dome niet, ide, požičia ho, ale do zvončeka musí byť. (Taj.) Zo zvončeka dlžobu nevyplatíte (Bodic.) z drobných peňazí získaných darom; elektrický z. zariadenie, ktoré po stlačení gombíka vydáva zvonivé zvuky na základe elektrických impulzov: Igor stisol elektrický zvonček. (Jaš.) Okolo piatej zasa zaznel elektrický zvonček. (Jégé) Budovou hlasno zadrnčal zvonček. (Zgur.) Želka mala čistý jasný hlások, ako zvuk strieborného zvončeka. (Vans.) Hlas jej znie mäkko, ako zvuk zvončekov. (Tim.); žel. rozrezný z. časť staničného zabezpečovacieho zariadenia, ktorá zvonením oznamuje rozrezanie výmeny;
3. predmet pripomínajúci svojím tvarom zvonček, najmä kvet podobný zvončeku: Na jar kvitne konvalinka, zvončekami stále cinká. (Bedn.) Malá snežienka zvončekom bielym zvoní. (Bedn.)
4. modrokvetá rastlina z čeľade zvončekovitých: (Dedinský cmiter) rozkvitol tisícmi belasými zvončekmi. (Vám.); kalichy zvončekov (Pláv.); bot. z. karpatský (Campanula carpatica);
zvončekový príd. zried.;
zvončíček, -čka m. zdrob. expr. zried. (Jes-á)