výkrik vydanie prenikavého, silného hlasu: bolestný výkrik, výkriky zo sna • zvolanie: ozvalo sa radostné zvolanie
zvolanie p. výkrik
zvoľakadiaľ zám. prísl. z nejakého neznámeho, neurčitého al. presne neurčeného miesta, odkiaľsi, skadiaľsi, odniekiaľ: Odkiaľ, odkiaľ nie, ale zvoľakadiaľ sa len musí vyhrabať ten groš. (Al.) Vy ste zvoľakadiaľ ukradnuté. (Hor.) zvolanie, -ia str. prudké, náhle vykríknutie, výkrik: náhle z., počuť z.; Vtom zopakovalo sa bolestné zvolanie. (Fig.)
(jedno) zvolanie; (bez) zvolania; (k) zvolaniu; (vidím) zvolanie; (hej) zvolanie!; (o) zvolaní; (so) zvolaním;
(tri) zvolania; (bez) zvolaní; (k) zvolaniam; (vidím) zvolania; (hej) zvolania!; (o) zvolaniach; (so) zvolaniami;