zviera -aťa mn. -atá -rat s.
1. (väčší) živočích, najmä cicavec: domáce, divé, pokusné, úžitkové z.; ranené z.; kŕmiť z-á, starať sa o z-á;
pren. pejor. surový človek, netvor (často v nadávke)
2. expr. živý tvor, človek: chlap ti je čudné z.
● expr.: zúriť ako (divé) z. veľmi; zrevať (od bolesti) ako ranené z. veľmi; veľké z. vplyvný človek;
zvierací1 príd.
1. k zviera: z-ia koža, z-ie stopy; z-ia báj o zvieratách
2. pripomínajúci zviera: z. výzor, z-ia vášeň, z-ie pudy;
zvieratko -a -tiek s. zdrob.;
zvieratstvo -a s. hromad. zvieratá
zvierací2 príd. kt. zviera: z-ia kazajka na obmedzenie pohybu (duševne chorých); tech. z-ie krúžky, čeľuste, hlavice
nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky
2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie
3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý
pudový ovládaný, podmienený vnútorným, od vôle, rozumu nezávislým citom, pudom • inštinktívny: pocítiť pudové, inštinktívne nutkanie niečo urobiť; pudové, inštinktívne správanie • neuvedomený • mimovoľný • spontánny • živelný: neuvedomený, mimovoľný, spontánny, živelný prejav • živočíšny • animálny • často pejor. zvierací (ako pri zvieratách): ozvali sa v ňom živočíšne, animálne, zvieracie túžby; živočíšne, animálne, zvieracie konanie
zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, čin • neľudský • brutálny • surový • barbarský: brutálne, surové zaobchádzanie • krvilačný • sadistický • pren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenie • expr.: zvlčený • zvlčilý • zvrhlý • zvierací: zvlčený, zvrhlý zločin • odporný • hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vražda • príšerný • ohavný • obludný: príšerná, obludná pomsta • hrub. zhovädilý: zhovädilý človek
2. p. hrozný 1
zvierací 1. p. zverský 1 2. p. nízky 2
živočíšny často pejor. pripomínajúci zviera • zvierací • animálny: živočíšne, zvieracie, animálne pudy • telesný • zmyselný • pudový (založený na zmysloch): telesná, zmyselná túžba • sexuálny • pohlavný (súvisiaci s pohlavím): sexuálna vášeň
zvierací1, -ia, -ie príd.
1. patriaci zvieraťu, vlastný zvieraťu, týkajúci sa zvierat: z. organizmu, z-ie telo, z-ie zuby, z-ia krv, z-ia koža, z. život; (Ostré vlasy) svojou nepoddajnosťou ponášajú sa na zvieraciu srsť. (Kuk.); z-ia farma na ktorej sa vo veľkom pestujú zvieratá; gram.: z-ie podstatné mená ktoré sú utvorené od zvieracích podstatných mien; lit.: z. epos, z-ia báj v ktorých namiesto ľudí vystupujú zvieratá; z-ie motívy; z-ia ríša (v rozprávkach);
2. pochádzajúci od zvierat al. zo zvierat, získaný od zvierat al. zo zvierat: z-ia nákaza, z-ie tuky, z-ie mäso, z-ia bielkovina, z-ie suroviny, produkty, odpadky; tech. z. glej lepidlo rôsolovitého charakteru získané spracovaním niektorých častí zvieracích tiel, napr. koží al. kostí;
3. expr. podobný zvieraťu, taký, ako má zviera: z-ia hlava; Vôkol seba utvoril zvláštny, zvierací svet. (Kuk.) Človiečia zaskučí a vydá akési zvieracie hlasy. (Ráz.) Poľan stupňoval svoju reč. od tichého šepotu až po zvierací ryk. (Fr. Kráľ) z-ie masky určené na napodobenie zvierat al. ich hláv;
4. expr. zverský, strašný, hrozný: strašná, zvieracia nenávisť (Min.); Ovládala ich (ľudí) len akási zvieracia hrozná ľahostajnosť. (Urb.)
5. expr. nehodný, nedôstojný človek, nízka: z-ia žiadostivosť, z-ie pudy človeka, klesnúť na z-iu úroveň; viesť z. život; Najväčšia časť obyvateľstva necháva sa vo zvieracej nevedomosti. (Záb.) Vari duch živých nenapreduje, ale krpatie a klesá späť do zvieracej bezmocnosti? (Vám.)
zvierací2, -ia, -ie príd. ktorý niekoho al. niečo (pevne) sťahuje, zviera, spútava a tým mu zamedzuje voľný pohyb: z-ia kazajka oblek znemožňujúci pohyby rúk (obyč. duševne chorým osobám al. zločincom);
pren. expr. všeobecne o prostriedku, ktorý obmedzuje voľnosť niekoho, niečoho: Správať sa odlišne bolo nebezpečné, i srdcia mali uniformy alebo možno zvieracie kazajky. (Karv.) Svet narazí na neho zvieraciu kazajku disciplíny a bude ho sácať. (Gráf); bot. z-ie bunky ktoré vytvárajú na pokožke listov a osí cievnatých rastlín drobné štrbinové otvory — prieduchy; tech.: z-ie krúžky, z-ie objímky, z-ie hlavice, z-ie čeľuste