zviera -aťa mn. -atá -rat s.
1. (väčší) živočích, najmä cicavec: domáce, divé, pokusné, úžitkové z.; ranené z.; kŕmiť z-á, starať sa o z-á;
pren. pejor. surový človek, netvor (často v nadávke)
2. expr. živý tvor, človek: chlap ti je čudné z.
● expr.: zúriť ako (divé) z. veľmi; zrevať (od bolesti) ako ranené z. veľmi; veľké z. vplyvný človek;
zvierací1 príd.
1. k zviera: z-ia koža, z-ie stopy; z-ia báj o zvieratách
2. pripomínajúci zviera: z. výzor, z-ia vášeň, z-ie pudy;
zvieratko -a -tiek s. zdrob.;
zvieratstvo -a s. hromad. zvieratá
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvierat • zver (väčšie dravé zviera): ranený zver • dravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravec • šelma • beštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia
2. p. surovec
zviera, -aťa, mn. č. -atá, -at, star. i -ence, -eniec str.
1. jedinec živočíšnej ríše (okrem človeka), živá bytosť, živý tvor s vyvinutou nervovou sústavou, živočích: živé, zabité, mŕtve z.; drobné, veľké, z-á; domáce, zdomácnené, lesné, divé, škodlivé, morské z-á; boj dvoch zviereniec (Sládk.); hosp. úžitkové, hospodárske, poľnohospodárske, ťažné, záprahové, jatkové z-á; lek., biol. pokusné, laboratórne, kontrolné z-á; odb. diluviálne z-á ktoré žili v dilúviu; obetné z. (v niektorých náboženstvách) určené na obeť, na obetovanie; pren. hovor. expr. Spolužiaci dívali sa na mňa ako na predpotopné zviera (Bodic.) ako na veľké čudo, na niečo neobyčajného; expr. Vši nemáme, a blchy — tie sa pri drotároch ani pri cigánoch nedržia; to sú panské zvieratá (Tomašč.) majú ich len páni, zámožnejší ľudia; expr.: kričať, zúriť ako (divé) z. veľmi; stonať ako choré, zranené z. veľmi bolestne; naháňať, hnať dakoho ako z. neľudsky, bezcitne, surovo; tackať sa ako zranené z. (Pláv.) ťažko, nemotorne; Obzerali si Emilu bez ostychu ako dáke zviera (Laz.) veľmi zvedavo a nápadne; viesť niekoho ako z. ľudsky nedôstojne; Deti rastú ako zvieratá bez vyučovania a cviku (Záb.) bez náležitej starostlivosti a výchovy; chodiť ako z kŕdľa vylúčené z. sám, opustený; kráľ zvierat o levovi;
2. expr. živý tvor vôbec, človek: Chlap ti je čudné zviera. (Stod.) Zviera, chodiace vzpriamené na dvoch nohách. (Vám.); pren. Veď pôjdeme v nedeľu (na prechádzku), ty večne zapriahnuté zviera (Vaj.) ustavične pracujúci, kto má stále čo robiť.
● hovor. veľké zviera významná, vplyvná osobnosť: Priviedol z Londýna niekoľko veľkých zvierat, tuším ministrov. (Karv.) Riaditeľ je tamhore dobre zapísaný, ktovie, akým veľkým zvieraťom sa stane. (Zgur.) Reptiš prijal úder s dôstojnosťou veľkého zvieraťa. (Tat.); pren. Bol som aj zvedavý na toto vychýrené zviera (okresného náčelníka) (Letz) vplyvného človeka, o ktorom sa veľa hovorilo.
3. expr. neľudský, krutý, surový človek (často v nadávkach); nebezpečný človek: Bolo počuť výkrik: „Zviera!“ Predseda súdu cengá. (Min.) Siahol mi na život, takto, aha...! Zavrieť to nebezpečné zviera! (Min.);
zvieratko, -a, -tiek str. zdrob. expr. obyč. malé zviera
(jedno) zviera; (bez) zvieraťa; (k) zvieraťu; (vidím) zviera; (hej) zviera!; (o) zvierati; (so) zvieraťom;
(štyri) zvieratá; (bez) zvierat; (k) zvieratám; (vidím) zvieratá; (hej) zvieratá!; (o) zvieratách; (so) zvieratami;