Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zviazať -že -žu dok.

1. viazaním spojiť: z. konce špagáta, z. roztrhanú šnúrku

2. obkrútením al. ináč pevne spojiť; takto utvoriť celok, poviazať, zaviazať: z. obilie do snopov, drevo do zväzkov, z. veci do balíka; z. noviny

3. viazaním upevniť: z. balík

4. spútať (význ. 1), poviazať: z. nohy; z. zajatca; z. ruky i fraz. obmedziť konanie

5. urobiť väzbu, zaviazať: dať si z. knihu

6. spojiť na zákl. vnútorných vzťahov, spoločných záujmov ap., zjednotiť: z. svoj život s výskumom vesmíru; z-l svoj život s rybárovou dcérou; spoločné tajomstvo ich z-lo na celý život

mať z-ný jazyk nemôcť voľne rozprávať;

nedok. zväzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zviazať ‑že ‑žu ‑zal dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

opásať 1. ovinúť driek pásom, remeňom, opaskom a pod. al. pripevniť na pás • prepásaťpodpásať: opásal, prepásal si brucho remeňom; podpásal si mečpripásať (pripevniť k pásu): pripásať k pásu šabľupreviazať: previazala dcére okolo pásu zásteruovinúť: ovinúť si uterák okolo bedier

2. ovinutím, viazaním upevniť • zviazaťprepásať: opásať, prepásať, zviazať balíkstiahnuť (omotaním upevniť): stiahnuť boľavé miesto, stiahnuť vrece motúzom


spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli prečzviazaťpoviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazaťzaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj rukypoputnaťposputnávať (postupne) • opútaťoputnať (ruky, nohy)

2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1


zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


zaviazať 1. prepletením, uzlom, slučkou a pod. spojiť niečo: zaviazať konce šnúrkyzauzliťzakosíliť (zaviazať na uzol): špagát pevne zauzlil, zakosílilzaslučkovať: zaslučkovať niť, špagátzviazať (pevne spojiť do celku): zviazať obilie do snopovzatiahnuť (niečo uvoľnené spevniť): zatiahnuť vlasy do uzlapoviazať (postupne): poviazať kyticepozaväzovaťpouväzovať (postupne, jedno po druhom) • podviazať (zaviazať odspodu)

2. p. obviazať 3. p. pripútať 2


zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiťzomknúť: túžba po slobode ich zomklakniž.: stmeliťintegrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svetesceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemkyunifikovaťzastar. unírovať: unifikovať zákony, právozblížiť: spoločné názory nás zblížilizviazaťzdružiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil


zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

3. p. spojiť 2, zjednotiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zväzovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo s čím, čo čím) spájať dva al. viacero predmetov dovedna, viazať spolu. z. niekoľko špagátov, z. kukuričné klasy do zväzkov, z. topánky po dvoch, z. prúty remeňom; Začal povrázkom zväzovať zlomené oje. (Bodic.) Videla, ako mu (žandári) ruky zväzujú. (Tim.); pren. Zanovite zväzoval trhajúce s myšlienky, ale ďalej sa nemohol prebiť (Urb.) hľadal súvislú niť myšlienok.

kniž. z. niekomu ruky, krídla obmedzovať ho v tvorivom myslení, v konaní, znemožňovať mu voľné konanie, činnosť;

2. (koho, koho s kým, čo s čím) spájať na základe spoločných záujmov, vzájomnej náklonnosti, spoločnej ideológie, zjednocovať, združovať: spoločný jazyk zväzuje všetkých príslušníkov národa; boj proti spoločnému nepriateľovi zväzuje jedného s druhým; (Anča) akoby všetko, čo ju zväzovalo s týmto životom, opúšťala. (Tim.) Taká dôvera ma zväzovala s Malkou. (Švant.)

3. zried. (čo s čím) spájať pomocou nejakého dopravného al. komunikačného prostriedku. železnica zväzuje Európu s Áziou, jeden štát s druhým;

4. (čo s čím) spájať, viazať niečo na niečo na základe istých súvislostí, vnútorných vzťahov: z. boj proti zahraničnému nepriateľovi s bojom proti domácej reakcii;

5. kniž. zried. spájať ľudí do zväzku, napr. manželského: Dal si sľub, dal si nám právo zaväzovať a rozväzovať. (Jes-á);

dok. zviazať

|| zväzovať sa

1. spájať sa na základe spoločných záujmov, zjednocovať sa: Ľudia cítili, ako sa zväzujú v dlhý rad rovnako utrápených a rovnako mysliacich tvorov. (Urb.)

2. vzájomne sa viazať v istom postupe, nadväzovať na seba: verše sa zväzujú rýmom, asonanciou;

dok. zviazať sa


zviazať, -že, -žu dok.

1. (čo, čo s čím) viazaním spojiť dva predmety dovedna (obyč. pomocou uzla), viazaním urobiť z dvoch častí jeden celok. z. roztrhnutý povraz; z. dve šnúrky, z. motúz s drôtom, z. dva konce niečoho;

2. (čo, čo do čoho, čo čím) viazaním spojiť viac rovnorodých jednotlivín do celkku, viazaním upraviť do istej podoby, obyč. do zväzku, poviazať; zaviazať: z. obilie, trávu do snopov, z. vysušený ľan motúzmi, z. prúty lykom, z. drevo do zväzkov; zviazané brvná, kláty; kopa kníh, zviazaných remeňom (Vám); Zviazali ju (kyticu) drôtom a prichystali. (Hor.) Marína odtrhla si dve ruže, očistila od pichliačov a zviazala. (Tim.)

3. (koho, čo; čo komu, čomu) putami poviazať a tým obmedziť voľný pohyb, dať do pút, sputnať, spútať, poviazať: z. niekomu ruky; Natiahneme naň vrece, zviažeme ho a nesieme pred otca. (Al.) Ičko vytiahol z vrecka motúzok a zviazal jej (husi) nohy. (Ráz.-Mart.); pren. V bolestnej bezmoci ležím tu zviazaná putami nemoci. (Ráz.-Mart.); pren. Zviažeš reťazou pažravou búriacej duši voľný let (Sládk.) nedovolíš jej rozlet.

kniž. z. krídla niekomu, niečomu obmedziť ho v tvorivom myslení, v konaní, znemožniť mu voľnú myšlienkovú činnosť, voľné konanie; mať zviazané ruky (niečím) byť obmedzený v tvorivej činnosti. Dramaturgia má zviazané ruky systémom divadelnej praxe. (Karv.)

4. (čo čím, čo do čoho) obviazaním spevniť, uviazať niečo cez niečo, zaviazať: z. balík motúzom, z. veci do uzlíka; (Totka) zviazal (šaty) do batôžka a zavrela do truhly. (Kuk.); pren. expr. Jej kosti v starej koži zviazané boli by padli na zem ako mizerné vrece. (Jil.)

5. (koho, čo; koho, čo s kým, s čím) spojiť na základe vnútorných, úzkych vzťahov, spoločných záujmov, spoločného zmýšľania, zjednotiť: Prísaha srdcia naše zviazala. (Sládk.) (Niektorí literáti) zviazali svoj osud s protiľudovou činnosťou. (Top.) Cítili, že ich čosi spolu zviazalo. (Jégé) Námorník zviazal svoj život s dcérou rybára. (Tat.) Zviazal som ich (zákony) so životom. (Jaš.)

6. hovor. arch. obyč. v spojení zviazať ruky niekomu spojiť do manželského zväzku, zosobášiť: Nám ešte kňaz ruky nezviazal — ja si podržiavam úplnú slobodu. (Pal.) Nevedeli ešte, čo si počnú, až im kňaz ruky zviaže. (Zgur.)

7. zried. (čo) (oknihách) dať, urobiť väzbu, zaviazať: z. knihu;

nedok. k 1-6 zväzovať

|| zviazať sa

1. zried. (čím) viazaním sa navzájom spojiť: Prieskumníci sa zviazali opaskami, a tak sa spúšťali za kapitánom Labudom. (Min.)

2. (s kým, s čím) spojiť sa na základe spoločných záujmov, spoločného zmýšľania, úzkych, vnútorných vzťahov ap., zjednotiť sa: No ostať s nimi (s težakmi), zviazať sa neodvolateľne, zapustiť korene do takej pôdy — nie. (Kuk.); veda sa musí zviazať s potrebami života;

3. kniž. zried. (s čím i bezpredm.) (o rukách) podaním sa pevne spojiť: Stará ruka sa zviaže s mladou. (Heč.) Tu (muž) usmeje sa: „Súdruh je komunista“. „Tak“ — odvetím, a ruky zviažu sa. (Len.);

nedok. zväzovať sa

Morfologický analyzátor

zviazať dokonavé sloveso
(ja) zviažem VKdsa+; (ty) zviažeš VKdsb+; (on, ona, ono) zviaže VKdsc+; (my) zviažeme VKdpa+; (vy) zviažete VKdpb+; (oni, ony) zviažu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zviazal VLdsam+; (ona) zviazala VLdsaf+; (ono) zviazalo VLdsan+; (oni, ony) zviazali VLdpah+;
(ty) zviaž! VMdsb+; (my) zviažme! VMdpa+; (vy) zviažte! VMdpb+;
(nejako) zviažuc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor