zväzovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo s čím, čo čím) spájať dva al. viacero predmetov dovedna, viazať spolu. z. niekoľko špagátov, z. kukuričné klasy do zväzkov, z. topánky po dvoch, z. prúty remeňom; Začal povrázkom zväzovať zlomené oje. (Bodic.) Videla, ako mu (žandári) ruky zväzujú. (Tim.); pren. Zanovite zväzoval trhajúce s myšlienky, ale ďalej sa nemohol prebiť (Urb.) hľadal súvislú niť myšlienok.
● kniž. z. niekomu ruky, krídla obmedzovať ho v tvorivom myslení, v konaní, znemožňovať mu voľné konanie, činnosť;
2. (koho, koho s kým, čo s čím) spájať na základe spoločných záujmov, vzájomnej náklonnosti, spoločnej ideológie, zjednocovať, združovať: spoločný jazyk zväzuje všetkých príslušníkov národa; boj proti spoločnému nepriateľovi zväzuje jedného s druhým; (Anča) akoby všetko, čo ju zväzovalo s týmto životom, opúšťala. (Tim.) Taká dôvera ma zväzovala s Malkou. (Švant.)
3. zried. (čo s čím) spájať pomocou nejakého dopravného al. komunikačného prostriedku. železnica zväzuje Európu s Áziou, jeden štát s druhým;
4. (čo s čím) spájať, viazať niečo na niečo na základe istých súvislostí, vnútorných vzťahov: z. boj proti zahraničnému nepriateľovi s bojom proti domácej reakcii;
5. kniž. zried. spájať ľudí do zväzku, napr. manželského: Dal si sľub, dal si nám právo zaväzovať a rozväzovať. (Jes-á);
dok. zviazať
|| zväzovať sa
1. spájať sa na základe spoločných záujmov, zjednocovať sa: Ľudia cítili, ako sa zväzujú v dlhý rad rovnako utrápených a rovnako mysliacich tvorov. (Urb.)
2. vzájomne sa viazať v istom postupe, nadväzovať na seba: verše sa zväzujú rýmom, asonanciou;
dok. zviazať sa
zviazať, -že, -žu dok.
1. (čo, čo s čím) viazaním spojiť dva predmety dovedna (obyč. pomocou uzla), viazaním urobiť z dvoch častí jeden celok. z. roztrhnutý povraz; z. dve šnúrky, z. motúz s drôtom, z. dva konce niečoho;
2. (čo, čo do čoho, čo čím) viazaním spojiť viac rovnorodých jednotlivín do celkku, viazaním upraviť do istej podoby, obyč. do zväzku, poviazať; zaviazať: z. obilie, trávu do snopov, z. vysušený ľan motúzmi, z. prúty lykom, z. drevo do zväzkov; zviazané brvná, kláty; kopa kníh, zviazaných remeňom (Vám); Zviazali ju (kyticu) drôtom a prichystali. (Hor.) Marína odtrhla si dve ruže, očistila od pichliačov a zviazala. (Tim.)
3. (koho, čo; čo komu, čomu) putami poviazať a tým obmedziť voľný pohyb, dať do pút, sputnať, spútať, poviazať: z. niekomu ruky; Natiahneme naň vrece, zviažeme ho a nesieme pred otca. (Al.) Ičko vytiahol z vrecka motúzok a zviazal jej (husi) nohy. (Ráz.-Mart.); pren. V bolestnej bezmoci ležím tu zviazaná putami nemoci. (Ráz.-Mart.); pren. Zviažeš reťazou pažravou búriacej duši voľný let (Sládk.) nedovolíš jej rozlet.
● kniž. z. krídla niekomu, niečomu obmedziť ho v tvorivom myslení, v konaní, znemožniť mu voľnú myšlienkovú činnosť, voľné konanie; mať zviazané ruky (niečím) byť obmedzený v tvorivej činnosti. Dramaturgia má zviazané ruky systémom divadelnej praxe. (Karv.)
4. (čo čím, čo do čoho) obviazaním spevniť, uviazať niečo cez niečo, zaviazať: z. balík motúzom, z. veci do uzlíka; (Totka) zviazal (šaty) do batôžka a zavrela do truhly. (Kuk.); pren. expr. Jej kosti v starej koži zviazané boli by padli na zem ako mizerné vrece. (Jil.)
5. (koho, čo; koho, čo s kým, s čím) spojiť na základe vnútorných, úzkych vzťahov, spoločných záujmov, spoločného zmýšľania, zjednotiť: Prísaha srdcia naše zviazala. (Sládk.) (Niektorí literáti) zviazali svoj osud s protiľudovou činnosťou. (Top.) Cítili, že ich čosi spolu zviazalo. (Jégé) Námorník zviazal svoj život s dcérou rybára. (Tat.) Zviazal som ich (zákony) so životom. (Jaš.)
6. hovor. arch. obyč. v spojení zviazať ruky niekomu spojiť do manželského zväzku, zosobášiť: Nám ešte kňaz ruky nezviazal — ja si podržiavam úplnú slobodu. (Pal.) Nevedeli ešte, čo si počnú, až im kňaz ruky zviaže. (Zgur.)
7. zried. (čo) (oknihách) dať, urobiť väzbu, zaviazať: z. knihu;
nedok. k 1-6 zväzovať
|| zviazať sa
1. zried. (čím) viazaním sa navzájom spojiť: Prieskumníci sa zviazali opaskami, a tak sa spúšťali za kapitánom Labudom. (Min.)
2. (s kým, s čím) spojiť sa na základe spoločných záujmov, spoločného zmýšľania, úzkych, vnútorných vzťahov ap., zjednotiť sa: No ostať s nimi (s težakmi), zviazať sa neodvolateľne, zapustiť korene do takej pôdy — nie. (Kuk.); veda sa musí zviazať s potrebami života;
3. kniž. zried. (s čím i bezpredm.) (o rukách) podaním sa pevne spojiť: Stará ruka sa zviaže s mladou. (Heč.) Tu (muž) usmeje sa: „Súdruh je komunista“. „Tak“ — odvetím, a ruky zviažu sa. (Len.);
nedok. zväzovať sa