Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zveriť dok.

1. (s dôverou) odovzdať do opatery, na starosť, uchovanie ap.: z. dieťa starým rodičom, z. majetok priateľovi; z. sa náhode, osudu

2. dať za úlohu, poveriť istou funkciou: z. niekomu ťažkú úlohu, dôležitú prácu, z. vedenie družstva inému

3. (komu) i zveriť sa (s čím) dôverne prezradiť, zdôveriť sa: z-l mi svoje tajomstvo, svoj plán; z-l sa (mi) so svojím plánom, z. sa so svojimi pochybnosťami;

nedok. zverovať, k 3 i zverovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zveriť (čo komu), zveriť sa (komu s čím) ‑í ‑ia dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


poručiť 1. nechať ako dedičstvo • práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovizanechaťprenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi

2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod. • zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhodeodovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným

3. p. prikázať 1


požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenkukniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galériapolit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenaniezastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovarporozpožičiavaťrozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom


prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiťodstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechaťnechaťdať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo • priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznalkniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahuvyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznalprezradiťvyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosťzveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkostipopriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali

2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu • prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásilprihovoriť saprivravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravelpopriznávať sapoprihlasovať sa (postupne al. o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvámexpr. pritrizniť sa (Kukučín)


priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


zasnúbiť sa sľúbiť si navzájom manželstvo: mladí sa pred týždňom zasnúbilizastar. zrukovať sa (Dobšinský)zastar. zveriť sa: zveriť sa s mládencom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zveriť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo komu i na koho) s dôverou odovzdať niekoho al. niečo niekomu do opatery, na starostlivosť, uschovanie ap.: z. dieťa rodičom, z. svoj majetok do rúk niekoho, z. koňa na opatrovanie susedovi; Ako naložiť všetko, čo mu zverili do opatery? (Laz.) Opatruj, prosím ťa, matku a Milicu, na teba ich zverím. (Stod.) Nikomu nedôveroval, nechcel ho (raneného komisára) na nikoho zveriť. (Tat.)

hovor. expr. z. na psa (na kocúra) slaninu odovzdať niečo do nespoľahlivých rúk; Baranca sme na vlka zverili (Chrob.) dali sme niečo niekomu nespoľahlivému.

2. (čo komu i na koho) dať niekomu niečo za úlohu, na starosť, uložiť niekomu niečo na vykonanie, poveriť niekoho istou funkciou pri niečom: z. úlohu, povinnosť iným, z. niekomu redigovanie časopisu, z. prácu inej skupine; majetok zverený správe niekoho; spravovať zverenú krajinu; práv. z. niekomu opateru detí (Luby); Velenie nad odchodiacimi stotinami zveril aktívnemu kapitánovi. (Min.) Mäsiar zveril statok na psa. (Dobš.)

3. kniž. (čo komu) povedať, oznámiť, prezradiť, najmä niečo dôverné, zdôveriť sa niekomu s niečím: z. niekomu svoje tajomstvo, svoj plán, objav; z. niekomu svoju tieseň (Vaj.); Ponáhľala sa skoro Gizelke zveriť túto hroznú novinu. (Vans.); pren. Staval si v duchu myšlienky, ktoré by mal ešte zveriť papieru (Hor.) napísať na papier.

4. zastar. (komu čo) dať na úver; požičať: z. niekomu tovar za 50 korún; sporiteľnica zverila robotníkom peniaze na tovar;

nedok. k 1-3 zverovať, -uje, -ujú;

opak. zried. zverúvať, -a, -ajú (Hurb.)

|| zveriť sa1

1. (komu; komu s čím) dôverne povedať niekomu niečo, zdôveriť sa niekomu s niečím: z. sa niekomu s veľkým tajomstvom, z. sa niekomu so svojím plánom, so svojimi obavami; z. sa niekomu so všetkými radosťami i starosťami (Zát.);

2. (na koho, na čo) spoľahnúť sa: z. sa na svoj cit, na svoje umenie, z. sa na cudzieho, na svoju pamäť; Zver sa radšej na mňa, lebo ja som veštec. (Dobš.) Oj, mali sa na koho zveriť, pán farár. (Tim.)

3. (čomu) oddať sa, odovzdať sa, poddať sa: z. sa osudu; Ako slabý človek zveril sa náhode, sám veru dosiaľ nerozhodoval o svojom živote. (Tat.) Človek je krehká nádoba, keď sa raz zverí bolesti, smútku, plameňom či vlnám nostalgie. (Horov);

nedok. zverovať sa1


zveriť sa2, -í, -ia dok. zastar. (s kým) zasnúbiť sa: Ja ešte v tú jeseň zverila som sa s Ľudovítom Šoltésom. (Šolt.);

nedok. zverovať sa2, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

zveriť dokonavé sloveso
(ja) zverím VKdsa+; (ty) zveríš VKdsb+; (on, ona, ono) zverí VKdsc+; (my) zveríme VKdpa+; (vy) zveríte VKdpb+; (oni, ony) zveria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zveril VLdsam+; (ona) zverila VLdsaf+; (ono) zverilo VLdsan+; (oni, ony) zverili VLdpah+;
(ty) zver! VMdsb+; (my) zverme! VMdpa+; (vy) zverte! VMdpb+;
(nejako) zveriac VHd+;
zweriť_1 zweriť zweriť_2 zweriť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor