Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zveriť dok.

1. (s dôverou) odovzdať do opatery, na starosť, uchovanie ap.: z. dieťa starým rodičom, z. majetok priateľovi; z. sa náhode, osudu

2. dať za úlohu, poveriť istou funkciou: z. niekomu ťažkú úlohu, dôležitú prácu, z. vedenie družstva inému

3. (komu) i zveriť sa (s čím) dôverne prezradiť, zdôveriť sa: z-l mi svoje tajomstvo, svoj plán; z-l sa (mi) so svojím plánom, z. sa so svojimi pochybnosťami;

nedok. zverovať, k 3 i zverovať sa

zveriť -rí -ria zver! -ril -riac -rený -renie dok.

zveriť sa -rí sa -ria sa zver sa! -ril sa -riac sa -renie sa dok.

zveriť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo komu i na koho) s dôverou odovzdať niekoho al. niečo niekomu do opatery, na starostlivosť, uschovanie ap.: z. dieťa rodičom, z. svoj majetok do rúk niekoho, z. koňa na opatrovanie susedovi; Ako naložiť všetko, čo mu zverili do opatery? (Laz.) Opatruj, prosím ťa, matku a Milicu, na teba ich zverím. (Stod.) Nikomu nedôveroval, nechcel ho (raneného komisára) na nikoho zveriť. (Tat.)

● hovor. expr. z. na psa (na kocúra) slaninu odovzdať niečo do nespoľahlivých rúk; Baranca sme na vlka zverili (Chrob.) dali sme niečo niekomu nespoľahlivému.

2. (čo komu i na koho) dať niekomu niečo za úlohu, na starosť, uložiť niekomu niečo na vykonanie, poveriť niekoho istou funkciou pri niečom: z. úlohu, povinnosť iným, z. niekomu redigovanie časopisu, z. prácu inej skupine; majetok zverený správe niekoho; spravovať zverenú krajinu; práv. z. niekomu opateru detí (Luby); Velenie nad odchodiacimi stotinami zveril aktívnemu kapitánovi. (Min.) Mäsiar zveril statok na psa. (Dobš.)

3. kniž. (čo komu) povedať, oznámiť, prezradiť, najmä niečo dôverné, zdôveriť sa niekomu s niečím: z. niekomu svoje tajomstvo, svoj plán, objav; z. niekomu svoju tieseň (Vaj.); Ponáhľala sa skoro Gizelke zveriť túto hroznú novinu. (Vans.); pren. Staval si v duchu myšlienky, ktoré by mal ešte zveriť papieru (Hor.) napísať na papier.

4. zastar. (komu čo) dať na úver; požičať: z. niekomu tovar za 50 korún; sporiteľnica zverila robotníkom peniaze na tovar;

nedok. k 1-3 zverovať, -uje, -ujú;

opak. zried. zverúvať, -a, -ajú (Hurb.)

|| zveriť sa¹

1. (komu; komu s čím) dôverne povedať niekomu niečo, zdôveriť sa niekomu s niečím: z. sa niekomu s veľkým tajomstvom, z. sa niekomu so svojím plánom, so svojimi obavami; z. sa niekomu so všetkými radosťami i starosťami (Zát.);

2. (na koho, na čo) spoľahnúť sa: z. sa na svoj cit, na svoje umenie, z. sa na cudzieho, na svoju pamäť; Zver sa radšej na mňa, lebo ja som veštec. (Dobš.) Oj, mali sa na koho zveriť, pán farár. (Tim.)

3. (čomu) oddať sa, odovzdať sa, poddať sa: z. sa osudu; Ako slabý človek zveril sa náhode, sám veru dosiaľ nerozhodoval o svojom živote. (Tat.) Človek je krehká nádoba, keď sa raz zverí bolesti, smútku, plameňom či vlnám nostalgie. (Horov);

nedok. zverovať sa¹

zveriť sa², -í, -ia dok. zastar. (s kým) zasnúbiť sa: Ja ešte v tú jeseň zverila som sa s Ľudovítom Šoltésom. (Šolt.);

nedok. zverovať sa², -uje, -ujú

zveriť dk
1. koho, čo komu, na koho dať, odovzdať niekomu niekoho, niečo do opatery, starostlivosti, úschovy al. na starosť: dwe beczky zweryli sme wassemu panu susedu (PEČENICE 1581); pan puchaltr zweril gest na Gelekssu tu sumu (BREZNO 1587); ze nas niekteri spolusussed bil gest sveril niekteri svuog stateczek niekteremu spolusussedu vašimu (S. KRÍŽ 1597 E); nyektery poddany teyto pominuley yaseny zveryly do ysteho czasu nyeczo kozy susedom vašym mylosty remenarom Janošovy a Yakabovy (BLATNICA 1638 E); mug bratr my ty penýze zweryl (ŠTIAVNICA 1672); s. Pawel na s. Petra zweryl wssecky swe owce (PP 1734); gestli pan krčzmu swu nekteremu ze swych poddanych zwery, tehdy ten poddany krčzmarem gest (BELÁ 1773)
2. komu prezradiť niečo dôverné niekomu: ty mne zverily, že by zamok gyz byl podkopany y s prachy podloženy, a že v tento patek magy do neho šturmovaty (S. HRHOV 1604 E); ona o nich wedomosty nemela, ponewačz geg muž nyčeho toho nezweril (ŠTIAVNICA 1672); kdiz ho p. pater spowidaty prissel, gemu samemu sem to zweril (PUKANEC 1771); nezverug srdcj kazdemu, bys sklamany nezustal (KC 1791)
3. čo na koho poveriť niekoho úlohou, uložiť niekomu niečo na vykonanie: ustavoweňy prawých pastýruw ge gedna hlawna částka urádu sprawowáňy cyrkewneho, tehdi tým toliko prináleži, na kterých Búch zweryl, aby cyrkew sprawowali (PP 1734); aňi pratele, na njchžto otec cwičeňj moge zweril, mňe w zadržowaňj tagemstwj cwičiťi nezamesskali (PT 1796)
L. z. úrad poveriť funkciou: gestli niekomu Pan B. w. urad zweril, budto bi ten bil czirkewni, budto sskolsky, budto hospodarsky, budto obecni, ten ma biti pilni a bedliwi (TC 1631); nebo y takowi mordarstwi páchagi, na kterich wisoke úradi sú zverene (VP 1764); gemu bi urad ten svati zveril (SS 18. st); z. dušu, ducha náb oddať sa: o totu drahú a svetú pomotz tvojú szerdetsnye volám k tebe, na tebe patrá otsi mojo, tebe smi se i sz tzelom i sz dusu zverél (RSP 1758); tak preida ffalessny swet, kteremu gsi ty dussu twu zweril (MK 18. st); ne každemu ducha zwerte (CS 18. st)
F. wlkowy owce zweryti (SiN 1678) dať niekoho, niečo do opatery, na starostlivosť nespoľahlivému človeku; mladinkeho syna Zapolajho sprawcowe k Solymannowj sú se utekle, z mnohimi prosbámi geg pohli, aby podle zmluwj sweg kraginu proti Ferdinandowj chráňyl, to gest na wlka zweryli barana (PP 1734) o nesprávnom ochrancovi; -ovať ndk k 1: tricet zlatých zverugem na Zavka Andraša (RAJEC 1670 E); gestli nasse zbožj a statek swetsky swerugem pilnosty a učenosty negakeho adwocata, proč pak my bi sme se nemohly spolechnuty na Boha (Le 1730); medzi wssemj wecmj, genž se cizj opatrnostj zwerugj, negdrahssj klenot gest sprawowaňj celeho narodu (PT 1796); k 2: ya prysaham, ze chtem tagnych wecy nykomu nezgewowaty, any gych zwerowaty (CA 1698); gako kdibich giž negdospelegssjho weku bil, wssecka tagemstwj mne zwerowali (PT 1796); k 3: ukladať niekomu niečo na vykonanie: delego: swěrugi něgaké wykonánj (WU 1750); zveriť sa dk
1. komu, čo dať, odovzdať sa niekomu do opatery, starostlivosti, ochrany: lepe gest se zwerit mužy podwodnimu, než swetu bjdnemu w sstesti nesstiasniku (SK 1697); Hilárion lodi sa sweril, ktera do Sicjlie odcházela (VP 1764); unavena od težke cesty, sklamaná w naďeji oňemocnělá (Konštancia) Madleně by se byla rada zwerila (LPo 18. st)
2. čo, komu zdôveriť sa niekomu, dôverne povedať niečo niekomu: kdy sa my guss tak zweryl, ryekol my: Hey, Juda, wed mna on zwal geden raz do Gyurcžowej jadkj (KRUPINA 1694); když sem od tebe odešel, za jiným pozírala, všecko si vypovedala, v čem sem sa zveril tobe (ASL 1770-90); čo može bit sladčiho, gako mat čloweka tak uprimneho, s kterim bis, čloweče krestansky, gednaty a mluwity mohel, gako ze sebu samim a gemu wssecko zwerity (Káz 18. st); -ovať sa ndk k 1: guss pak odchaceiciho napominal Abrham, aby w nawracowány swem pozoritegssy byl, proti zyme, morskemu powetry gse nezweruwal (PeP 1771); k 2: in conscientiam adscisco swerugem se; conscium facio: swerugem se (KS 1763)