zveličiť dok. neprimerane zväčšiť význam, vážnosť niečoho, prehnať, preexponovať: z. zásluhy, správu; rád všetko z-í;
nedok. zveličovať
preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov
2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať
3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti
zveličovať p. preháňať 3
zveličiť, -í, -ia dok.
1. (čo, zried. koho) neprimerane, neúmerne zväčšiť, prehnať niečo: z. zásluhy niekoho; z. zprávy o niečom; Vedela v dedine o všetkom a všetko zveličila. (Heč.) Ľudia pochytia dakoho, zveličia ho až do neba (Kal.) neodôvodnene ho vyzdvihnú, prechvália ho.
2. kniž. (čo) urobiť veľkým, väčším, zväčšiť: Zveličíte krajinu i štát. (Jes.) Anglickí sochári a architekti nevedia slúžiť moci, vedia ju len zveličiť. (Tat.);
nedok. zveličovať, -uje, -ujú
|| zveličiť sa kniž. stať sa veľkým, väčším, zväčšiť sa: Mútne oči sa mu zjasnili, zveličili. (Vaj.);
nedok. zveličovať sa