Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zvedavý príd.

1. kt. sa rád dozvedá; svedčiaci o tejto vlastnosti: z-é ženy, deti; z. pohľad, z-á otázka; z-é oči i pren. zvedavec, zvedavci

2. byť z. zaujímať sa o výsledok niečoho, o niečo: je z. na nového suseda, na stav zápasu; som z., ako sa to skončí, čo z toho bude, či príde

● expr. z. ako (stará) baba veľmi;

zvedavo prísl.: z. sa pozerať, pýtať;

zvedavosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zvedavý; zvedavo prísl.; zvedavosť ‑i ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať sa • opytovať sa • klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím • vypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať sa • prezvedať sa • prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma • byť zvedavý • zaujímať sa • vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu • spytovať sa • opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás • radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu • chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov

vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

zvedavý ktorý sa rád dozvedá niečo nové; svedčiaci o tejto vlastnosti: zvedavý človek • prezviedavý: mal prezviedavú kolegyňu • všetečný (priveľmi al. nemiestne zvedavý): všetečná žena, všetečné otázky • poet. zried.: zvedný (Sládkovič) • zvedochtivý (Hviezdoslav)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zvedavý, 2. st. -ejší príd.

1. ktorý sa chce niečo al. všetko dozvedieť, ktorý sa o nieččo al. o všetko zaujíma, chce všetko vedieť, byť pri všetkom; všetečný: byť veľmi, trochu z.; z. svet, z-é ženy, deti; Vy ste, slečna, veľmi zvedavá, všetko by ste chceli vedieť. (Tim.) Ani novinári, tá zvedavá čeliadka, neobšmietali sa okolo väzenského traktu s bločkami a fotografickými aparátmi. (Žáry) Zvedavý Orieška bol rád, že sa hádam dačo dozvie. (Kal.); z. ako žena; z. ako stará baba (Krno) veľmi;

2. (na čo, na koho; so spoj. ako, či, so vzťažnou predmetovou vetou) majúci záujem o výsledok niečoho, o niekoho, očakávajúci, vyčkávajúci: byť z. na niekoho, na niečo; Bol zvedavý, či Kadlec dodrží svoj deň. (Štef.) Zvedavý som, ako budú na to reagovať mládenci. (Urb.) Spýtavým zrakom hľadela na matku, zvedavá, ako prijme jej návrh. (Zúb.) Ale ja som skutočne zvedavá, za koho sa vydám. (Tim.)

3. ukazujúci, prezrádzajúci zvedavosť niekoho, vyjadrujúci zvedavosť, všetečný. z. pohľad, z-á otázka, z-é oči; prezerať si niekoho z-ým okom; z-á netrpezlivosť; z-á hlava (Gráf); z-á tvár (Urb.); „No?“ zabzučalo na kladách zvedavé slovko. (Fr. Kráľ) Jefim rozširuje zvedavé zrenice. (Jil.);

zvedavo prísl.: z. sa pýtať, pozerať, skúmať dačo;

zvedavosť, -ti ž.: ženská, ľudská, detinská z.; nedočkavá, dychtivá z.; intelektuálna, bádateľská z.; horieť z-ou; premôcť, nasýtiť svoju z.; napínať z. niekoho; prebúdzať v niekom z.; byť hnaný z-ou; Zvedavosť — mrzká cnosť. (úsl.)

Morfologický analyzátor

zvedavý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) zvedavý; (bez) zvedavého; (k) zvedavému; (vidím) zvedavého; (o) zvedavom; (so) zvedavým;

(traja) zvedaví; (bez) zvedavých; (k) zvedavým; (vidím) zvedavých; (o) zvedavých; (so) zvedavými;


(jeden) zvedavejší; (bez) zvedavejšieho; (k) zvedavejšiemu; (vidím) zvedavejšieho; (o) zvedavejšom; (so) zvedavejším;

(dvaja) zvedavejší; (bez) zvedavejších; (k) zvedavejším; (vidím) zvedavejších; (o) zvedavejších; (so) zvedavejšími;


(jeden) najzvedavejší; (bez) najzvedavejšieho; (k) najzvedavejšiemu; (vidím) najzvedavejšieho; (o) najzvedavejšom; (s) najzvedavejším;

(dvaja) najzvedavejší; (bez) najzvedavejších; (k) najzvedavejším; (vidím) najzvedavejších; (o) najzvedavejších; (s) najzvedavejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) zvedavý; (bez) zvedavého; (k) zvedavému; (vidím) zvedavý; (o) zvedavom; (so) zvedavým;

(štyri) zvedavé; (bez) zvedavých; (k) zvedavým; (vidím) zvedavé; (o) zvedavých; (so) zvedavými;


(jeden) zvedavejší; (bez) zvedavejšieho; (k) zvedavejšiemu; (vidím) zvedavejší; (o) zvedavejšom; (so) zvedavejším;

(dva) zvedavejšie; (bez) zvedavejších; (k) zvedavejším; (vidím) zvedavejšie; (o) zvedavejších; (so) zvedavejšími;


(jeden) najzvedavejší; (bez) najzvedavejšieho; (k) najzvedavejšiemu; (vidím) najzvedavejší; (o) najzvedavejšom; (s) najzvedavejším;

(dva) najzvedavejšie; (bez) najzvedavejších; (k) najzvedavejším; (vidím) najzvedavejšie; (o) najzvedavejších; (s) najzvedavejšími;


ženský rod

(jedna) zvedavá; (bez) zvedavej; (k) zvedavej; (vidím) zvedavú; (o) zvedavej; (so) zvedavou;

(tri) zvedavé; (bez) zvedavých; (k) zvedavým; (vidím) zvedavé; (o) zvedavých; (so) zvedavými;


(jedna) zvedavejšia; (bez) zvedavejšej; (k) zvedavejšej; (vidím) zvedavejšiu; (o) zvedavejšej; (so) zvedavejšou;

(dve) zvedavejšie; (bez) zvedavejších; (k) zvedavejším; (vidím) zvedavejšie; (o) zvedavejších; (so) zvedavejšími;


(jedna) najzvedavejšia; (bez) najzvedavejšej; (k) najzvedavejšej; (vidím) najzvedavejšiu; (o) najzvedavejšej; (s) najzvedavejšou;

(dve) najzvedavejšie; (bez) najzvedavejších; (k) najzvedavejším; (vidím) najzvedavejšie; (o) najzvedavejších; (s) najzvedavejšími;


stredný rod

(jedno) zvedavé; (bez) zvedavého; (k) zvedavému; (vidím) zvedavé; (o) zvedavom; (so) zvedavým;

(dve) zvedavé; (bez) zvedavých; (k) zvedavým; (vidím) zvedavé; (o) zvedavých; (so) zvedavými;


(jedno) zvedavejšie; (bez) zvedavejšieho; (k) zvedavejšiemu; (vidím) zvedavejšie; (o) zvedavejšom; (so) zvedavejším;

(štyri) zvedavejšie; (bez) zvedavejších; (k) zvedavejším; (vidím) zvedavejšie; (o) zvedavejších; (so) zvedavejšími;


(jedno) najzvedavejšie; (bez) najzvedavejšieho; (k) najzvedavejšiemu; (vidím) najzvedavejšie; (o) najzvedavejšom; (s) najzvedavejším;

(tri) najzvedavejšie; (bez) najzvedavejších; (k) najzvedavejším; (vidím) najzvedavejšie; (o) najzvedavejších; (s) najzvedavejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zvedavý: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a zvedavý jazvec sa ≈ a zvědavý jezevec se
čiernych očkách zvedavá veselosť ≈ černých očkách zvědavá veselost
Masa zhrozených a zvedavých ≈ Masa zhrozených a zvědavých
nezmieri zvedavé Bitmanovo šteňa ≈ neusmíří zvědavé Bitmanovo štěně
roty major Ticháček, zvedavý ≈ roty major Ticháček, zvědavý
šéfa mafie pred zvedavými ≈ šéfa mafie před zvědavými
už zvedavý na osiku ≈ už zvědavý na osiku
zvedavých novinárov, vetriacich senzáciu ≈ zvědavých novinářů, větřících senzaci
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a bola som zvedavá ≈ and I was curious
a stále je, zvedavý ≈ and still is, curious
a zvedavé, a ich ≈ and inquisitive, and their
a zvedavý, a všetci ≈ and inquisitive, and everyone
bola zvedavá, a čiastočne ≈ was curious and partly
Hermiona bola zvedavá, ale ≈ Hermione was curious, but
zvedavá, čo by Struan ≈ wondered what Struan would
zvedavý, ale v jeho ≈ curious, but in his
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor