Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zvaliť -ľ! dok.

1. zrúcať, zbúrať, zváľať: z. dom, múr, kolibu

2. zhodiť (význ. 1), zraziť, povaliť: z. súpera na zem, na chrbát, do snehu; z. strom zoťať

3. pripísať niekomu (vinu, zodpovednosť ap.): z. vinu na druhého, z. krádež na kamaráta

4. presunúť na niekoho starosť, zodpovednosť ap.: z. všetku ťarchu na rodičov, z. rozhodnutie na druhého;

nedok. k 3, 4 zvaľovať

// zvaliť sa

1. zrútiť sa (význ. 2), zrúcať sa: dom sa z-l

2. bezvládne padnúť, zrútiť sa: z. sa od hladu; expr. z. sa ako podťatý

3. celou váhou sa položiť: z. sa na posteľ, na chrbát, z. sa do trávy

4. klesnúť (význ. 1), padnúť, zaľahnúť, doľahnúť: mračná sa z-li na dolinu; expr. ticho sa z-lo na izbu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zvaľovať ‑uje ‑ujú nedok.

obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála

2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopyspájať: často ich náhoda zvádzala, spájala

3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na detiobviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matkuzastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zvaliť, -í, -ia, rozk. zvaľ dok.

1. (koho, čo) silou spôsobiť pád niekoho, niečoho, zhodiť na zem, zraziť, povaliť: z. protivníka na zem, do prachu, do piesku, do vody, do trávy; z. niekoho na chrbát, na lopatky; z. vázu, z. strom; Leží sťa zvalený dub. (Kuk.) Pes zvalil jeho dieťa. (Jégé) Musel sa držať koňa, aby o víchor nezvalil. (Min.) Obilie zvalené hnilo na koreni (Taj.) pováľané, poľahnuté od dažďa; pren. Spara v izbe zvalila Môcika na posteľ (Taj.) klesol od únavy, zmorený.

2. (čo) zrútiť, zrúcať, rozvaliť: z. niečo na kopu; Vietor by fúkol a zvalil by nám ju (krivú chalupu) na hlavu. (Jil.) Starú kolibu zvalila veľká lavína. (Bedn.) Včelín bol na zvalenie (Vans.) veľmi poškodený, spráchnivený; pren. Slovo sloboda v ich rozbúrenej fantázii zvalilo do prachu všetky zákazy (Urb.) spôsobilo, že ich prestali dodržiavať, zrušilo ich.

3. zried. (čo na koho) privaliť, pridláviť niekoho niečím: (Dodo) zaúpel, akoby zvalili naň kameň. (Jaš.)

4. (čo na koho, zried. na čo) pripísať vinu, zodpovednosť ap. za niečo niekomu: Krádež zvalili na Romana. (Žáry) Ak sa toľme bojíš, zvaľ všetku vinu na mňa. (Kuk.) Púplava zvalí zodpovednosť na Rusov. (Heč.) Jano celé toto nešťastie zvalil na koňa. (Fig.) Toto je ten Daxner, na ktorého sobotskí páni zvalili by horydoly (Bodic.) obvinili by ho zo všetkého možného.

5. expr. (čo na koho, na čo) presunúť starosť, zodpovednosť ap. na dakoho: z. na niekoho všetku ťarchu; I roľu mi chcel zvaliť na krk. (Skal.) Zvaliť ho (rozhodnutie) na plecia niekoho iného. (Zúb.) Všetci zvalili všetku slávu na kováča Hrešču. (Tat.);

nedok. váľať, k 4, 5 i zvaľovať, -uje, -ujú

|| zvaliť sa

1. expr. (na čo, do čoho, kam, na koho) celou váhou, bezvládne sa položiť, hodiť sa: z. sa na chrbát; z. sa do pohodlia (hviezd.); z. sa pod strom (Kal.); z. sa na niekoho; Spať sa mi žiadalo, zvaliť sa a spať. (Ondr.) Janko Krap sa sťažka zvalil do prúteného kresla. (Min.) Vyliezol na pec a zvalil sa do handier. (Jaš.); pren. (Samko) sa znovu zvalí do seba ani do perín a stratí sa celý (Jaš.) zahĺbi sa, ponorí sa do svojho duševného sveta.

2. expr. (bezpredm., na čo, do čoho, kam; na koho) bezvládne padnúť, zrútiť sa (o živých tvoroch po ťažkom al. smrteľnom poranení, po strate vedomia ap.; o stromoch po zoťatí al. vyvrátení), sklátiť sa: z. sa ani zoťatý (Jégé); z. sa do hŕby (Jégé); Matúš tak nešťastne ovalil valaškou gazdu po hlave, že a zvalil a zomrel. (Taj.) Keď prestanem (robiť), zvalím sa od hladu a únavy. (Fr. Kráľ) Stratil rovnováhu a zvalil sa bez vedomia na zem. (Tim.)

3. zrúcať sa, zrútiť sa: z. sa na kopu, na hromadu; Stĺp klesol, budova sa zvalila. (Hlb.) (Krčma) sa zvalí v jeden deň. (Tim.) Keby sa aj brehu chytil, i ten sa s ním zvalí. (Urbk.)

4. expr. (na koho, na čo i bezpredm.) padnúť, zaľahnúť, doľahnúť: Na tichú dolinu sa zvalili mračná, husté a ťažké, akoby ju chceli zadusiť. (Bedn.) Keď sa zvečerilo a zvalila sa tma, Nemci zažali sviečočku. (Heč.) Nešťastie veľké na nás sa zvalilo (J. Kráľ) postihlo nás.

5. zried. (odkiaľ kam) zgúľať sa, skotúľať sa (smerom dolu): Až tu zrazu zvalil sa odkiaľsi kameň do jeho toku. (Jes.); pren. Zo srdca zvalila sa mu veliká ťarcha (Kuk.) zbavil sa starostí, trápenia.


zvaľovať p. zvaliť

Morfologický analyzátor

zvaľovať nedokonavé sloveso
(ja) zvaľujem VKesa+; (ty) zvaľuješ VKesb+; (on, ona, ono) zvaľuje VKesc+; (my) zvaľujeme VKepa+; (vy) zvaľujete VKepb+; (oni, ony) zvaľujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zvaľoval VLesam+; (ona) zvaľovala VLesaf+; (ono) zvaľovalo VLesan+; (oni, ony) zvaľovali VLepah+;
(ty) zvaľuj! VMesb+; (my) zvaľujme! VMepa+; (vy) zvaľujte! VMepb+;
(nejako) zvaľujúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor