zvädnutý príd.
1. kt. zvädol: z. list, kvet, stromček, z-á vňať
2. expr. ochabnutý, skľúčený, sklesnutý; ovisnutý: z-á nálada; z-á ruka, koža, z-é pohyby;
zvädnuto prísl.;
zvädnutosť -i ž.
zvädnutý -tá -té príd.
malátny 1. fyzicky al. duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických al. duševných síl (op. svižný, rezký) • ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telo • zoslabnutý • chabý • mdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasom • slabý • matný • nevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkon • unavený • vysilený • zmorený • hovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľ • skľúčený • sklesnutý • skormútený • kniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadom • expr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepca • expr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý
p. aj pomalý
2. p. omamný 1
nepružný 1. ktorý nemá schopnosť vrátiť sa do pôvodnej polohy, ktorý stratil pružnosť (op. pružný) • ovisnutý • ochabnutý • expr.: zvädnutý • uvädnutý: nepružná, ochabnutá postava; ovisnutá, ochabnutá, zvädnutá koža (na tvári) • neohybný • meravý • pren. drevený (ktorý sa nedá ľahko ohýbať; op. ohybný): nepružná, neohybná, meravá chrbtica; drevený tanečník • expr. mľandravý (bez pružnosti a sily): nepružné, mľandravé svaly
2. ktorý nevie pružne, rýchlo reagovať na zmeny a pod.; svedčiaci o tom (op. pružný) • nedvižný • neobratný: nepružný, nedvižný obchodník; nedvižný, neobratný podnikateľ • pejor.: ťarbavý • nemotorný: ťarbavé, nemotorné vedenie podniku • ťažkopádny (nepružný v myslení): ťažkopádne reakcie rečníka (op. pohotové) • neprispôsobivý (ktorý sa nevie prispôsobiť) • neprispôsobený: nepružná, neprispôsobivá reklama • skostnatený • meravý • kniž.: strnulý • ustrnutý: skostnatené, meravé, strnulé, ustrnuté myslenie
ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšený • znížený • opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov • odb. atrofický
2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabý • slabý • malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy • mdlý • zoslabnutý • expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly • vysilený • unavený • ustatý • vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus • sklesnutý • skľúčený • skormútený • expr.: zvädnutý • uvädnutý • spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada • nepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka • neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica
ovisnutý 1. ktorý je vo visiacej polohe, ktorý klesol smerom nadol; fraz. al. pren. svedčiaci o sklamaní, zahanbení al. skľúčenosti (op. vztýčený) • zvesený: stál s ovisnutými, zvesenými plecami; fraz. odišiel s ovisnutým, so zveseným nosom • spustený • sklonený: pes chodil so spusteným chvostom; ovisnutá, sklonená hlava • zvädnutý (o kvete; pren. o časti tela): zvädnuté tulipány, ústa • hovor. opadnutý • zried. zvisnutý
2. p. nepružný 1, ochabnutý 2
znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním • skľúčený • skrúšený • deprimovaný • stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre • znudený • unudený • zunovaný • omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum • kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev • expr. zvädnutý • hovor. expr.: otrávený • rozhasený • rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada • mrzutý • namrzený • rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad • sklesnutý • kniž.: skleslý • malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči
zvädnutý 1. ktorý zvädol (o rastlinách, resp. o ich častiach) • uvädnutý: zvädnutá, uvädnutá ruža • ovädnutý • povädnutý • obvädnutý (trocha zvädnutý): povädnutá kytica • odkvitnutý (ktorý odkvitol): odkvitnuté kvety • uschnutý • vyschnutý • odumretý • ovisnutý • suchý (ktorý uschol, odumrel, ovisol pre nedostatok vlahy): vyschnuté stromčeky, suché, odumreté lístie; ovisnuté margaréty
2. p. ochabnutý 2
zvädlý p. zvädnutý
zvädnutý (kniž. zastar. i zvädlý) príd.
1. ktorý zvädol, nie čerstvý, nie svieži, uvädnutý (o rastlinách, resp. o ich častiach): z. vrúbeľ, vrcholec, krík, z-á fialka, vňať, tráva, pažiť, repa, z-é lístie; Zo stromov opadá zvädnutý list. (Roy) Teraz sa lampa hýbe ako zvädnutý kvet na čiernom steble. (Hor.) (Kvety) boli už celkom zvädnuté, páľou obškvrknuté. (Letz); smetisko zvädlých vencov (Novom.); zvädlé ľalie (Botto);
2. expr. a) zoslabnutý, bez síl, skleslý, slabý (o človeku), b) ochabnutý, ovisnutý, bez života (o častiach ľudského tela): zvädnuté líca (Vans., Tim.); zvädnuté plecia (Bod.); starec ten zvädnutý, starobou nahnutý (Horal); Ich ruky zvädnuté päsť zdvihnúť nevládali. (Len.); zvädlé pery (Kuk., Ráz.); zvädlé, zvetralé líca (Lask.); Na umrlčom tróne (kráľ) spí siný, zvädlý. (Hviezd.)
3. bás. zried. ktorý ochabol a stratil sa, zanikol: Bláznovstvom by bolo dnes viť vienok, keď kvet i list i pôvab zvädnutý. (Hviezd.);
zvädnutosť (kniž. zastar. i zvädlosť), -ti ž.: zvädlosť pleti (Podj.); bot. stupeň zvädnutosti
zvädnutý, zvädlý [zva-] príd 1. (o rastlinách) uvädnutý, bez sviežosti, čerstvosti, zoschnutý: gedawa se pak anebo čerstwe, anebo zwadnute neb nahnite (:totiž owoce:) (KoB 1666); marcidus: zwadly, uwadly, uschly, zhnjly, plesniwy; tabidus: zetlety, suchy, uschly, zwadly, uwadly, plesniwy (KS 1763); kdy dluho bywa sucho a trawa, kwjti y owoci gsau swadnute (UD 1775); gak ten strom hynul, tak y krestanstwo, gako zwgadnuti list stromowi trati sa (SQ 1781) 2. ochabnutý, zoslabnutý, bez síl, malátny: flaccus et flaccidus: swadly, klopouchý (ASl 1740); vietus: zwadly, uwadly, slaby, maky, tenky, mdly; langvidulus: slabučky, uwadly, zwadnuty (KS 1763); prut zvadly bilo telo Kristowe, zwadle zagiste pri usmrceny, pri wility krwy a wipusteni ducha (SlK 1766-80); o, ma! (:mlúwil mezi pohladáňím zwaďnútích gég líc:) o, krw má! (BR 1785); zvädlosť ž 1. zvädnutosť, zoschnutosť: marcor: uwadlost, swadlost, suchost et sucha nemoc - choroba, zhnjlost, plesniwost (KS 1763) 2. malátnosť, ochabnutosť, skleslosť: tabes: suchota, susseni, swadlost; torpor: mdloba, zwadlost, neprigemnost, strpňeni - zdubňeni údúw aneb usnúti údúw (KS 1763); ta sucha nemoc gest pričjna zwadnosti (AP 1771)