zunovať (koho, čo), zunovať sa (komu) dok.
1. (stálym opakovaním, nepríjemnosťami ap.) prestať zaujímať, omrzieť: hra ho z-la, hra sa mu z-la; život ho z-l, život sa mu z-l; maľovať ho z-lo
2. prestať sa zaujímať o niečo (pre stále opakovanie, nepríjemnosti ap.) znepáčiť sa, spríkriť sa: z-l svoju prácu, z-la sa mu práca; z-l život, ženu, žena sa mu z-la
omrzieť prestať zaujímať al. prestať sa zaujímať o niečo (pre ustavičné opakovanie, nepríjemnosti a pod.) • zried. omrzieť sa • zunovať (koho, čo) • zunovať sa (komu, čomu): hra ho omrzela, zunovala; život ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; žena sa mu omrzela, zunovala • zastar. zmrzieť (J. Kráľ) • znepáčiť sa • zneľúbiť sa • znevidieť sa (prestať sa páčiť, pozdávať): znepáčilo, zneľúbilo sa mu jednostajné napomínanie; znevideli sa mu jeho spôsoby • znudiť • unudiť (spôsobiť nudu): život bez práce človeka znudí, unudí • znechutiť sa • sprotiviť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): znechutil sa jej doterajší spôsob života • hovor. expr. otráviť (prestať zaujímať prázdnotou, bezobsažnosťou, jednotvárnosťou): ustavičné pozeranie televízie ma otrávilo
ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať sa • obdrať sa • odrať sa • zried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dral • opotrebovať sa • obnosiť sa (o šatstve) • oškrieť sa • expr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlil • ošumieť: oblek je celý ošumený • poošuchovať sa • poodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali
2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sa • zovšednieť • zunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednela • opočúvať sa • obohrať sa: platňa sa opočúvala, obohrala • expr. otrepať sa: frázy sa otrepali
unudiť naplniť nudou • znudiť: pomalá hra divákov unudila; pohodlný život ich napokon znudil • hovor. expr. otráviť (nečinnosťou, prázdnotou, pasivitou): večierok hostí otrávil • zunovať • zunovať sa • omrzieť (opakovaním, nepríjemnosťami a pod. prestať zaujímať): zunoval blahobyt, blahobyt sa mu zunoval; život ma omrzel
zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednie • ošúchať sa • obšúchať sa • opočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvala • obohrať sa • expr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepala • zunovať sa (komu) • zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovala • sprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval
zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel? • zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský) • zovšednieť • ošúchať sa • obšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali sa • obohrať sa • opočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvala • unudiť • znudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudil • znepáčiť sa • zneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbila • spríkriť sa • sprotiviť sa • znechutiť sa • mať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosť • prejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlo • presýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovali • prijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedla • kraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)
zunovať, -uje, -ujú dok.
1. (koho) prestať zaujímať, prestať baviť, omrzieť: Chlapcov zunoval bezvýsledný boj. (Gráf) Keď ho zunuje maľovka, modeluje. (Al.) Zunuje ju počúvať výčitky. (Kuk.)
● (robiť niečo) do zunovania neprestajne, stále, až to mrzí, do omrzenia: Omáľajú do zunovania prastaré pravdy. (Min.) Vyhukoval do zunovania. (Fig.); hovor. (to je) na zunovanie na nevydržanie, nedá sa (to) už vydržať: Je to na zunovanie s tým dievčaťom. (Tim.)
2. (čo, koho), s neurč. i bezpredm. mať niečoho, niekoho dosť, prestať mať rád, prestať mať v obľube, spríkriť sa: Zunoval tiché žitie i krásnu ženu. (Vaj.) Zunujú všetko, čo sa opakuje. (Kuk.) Či si ma zunovala, mama? (Vans.) Zunoval už stáť. (Tim.) Keď tam zunujem, prídem si domov. (Taj.);
nedok. zunúvať, -a, -ajú
|| zunúvať sa (komu i bezpredm.) sprotiviť sa, znepáčiť sa, spríkriť sa: Veď sa ti život zunuje, keď prídeš k nemu. (Jes-á) Už sa mu zunovalo presviedčať toho bedára. (Laz.) Celkom si sa mi zunoval. (Min.) Táto strava sa nezunuje. (Vans.);
nedok. zunúvať sa