zub, -a, 7. p. mn. č. -ami/-mi m.
1. tvrdý kostený útvar v ďasne v ústnej dutine ľudí a zvierat slúžiaci na hryzenie a rozmieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): predné, zadné z-y, riedke, štrbavé z-y; zdravý, deravý z.; umelý z. protéza zuba; falošný z. (Al.) umelý; zlatý z. s umelou zlatou korunkou; anat. črenové, mliečne, očné, sluchové, trvalé z-y; hovor. z. múdrosti posledná stolička, ktorá vyrastá obyč. až v dospelosti; bolia ho z-y; trhať z. (z-y); plombovať z., tŕpnu mu z-y; čistiť, umývať si z-y; pasta, kefka na z-y; drkotať, klepať z-ami (od zimy, od strachu ap.); škrípať z-ami; expr. ceriť, vycierať (vyceriť) z-y (o človeku) smiať sa, vyškierať sa (zaškeriť sa); o psovi pr vrčaní na niekoho, na niečo; zaťať, zatínať z-y (od bolesti, od zlosti ap.); vylomiť si (na niečom) z-y, pren. hovor. expr. odísť s prehrou, stroskotať (pri snahe o niečo); vylomiť, vybiť niekomu z-y; hovor. expr. dať niekomu po z-och udrieť niekoho; dračie z-y; hovor. hovoriť, odpovedať cez z-y a) nezrozumiteľne, mrmlať, b) neochotne, ledabolo, s nechuťou; expr. precediť cez z-y nejasne, s nepatrne otvorenými ústami povedať
● držať jazyk za z-ami a) nehovoriť, mlčať, b) nič neprezradiť; jazyk za z-y! mlč, mlčte! (rozkaz mlčať, nevyzradiť niečo); oko za oko, z. za z. (úsl.) odplatiť rovné rovným (obyč. zlé zlým), pomstiť sa; ukázať z-y a) zasmiať sa, b) prejaviť svoju silu, prevahu: Keby som tým chlapcom nebol ukázal zuby, nevedeli by si môjho priateľstva vážiť. (Jégé); hovor. pozrieť (sa) niekomu, niečomu na z-y bližšie si niekoho, niečo všimnúť, preskúmať; expr. ostriť si, hotoviť si, brúsiť si z-y na niekoho, na niečo chystať sa, strojiť sa, robiť si chuť na niekoho, na niečo; vytrieť niekomu z-y znemožniť niekomu niečo, vybabrať s niekým; hovor.: klepli mu z-y naprázdno niečo sa mu nepodarilo ušiel mu čakaný zisk; mať niekoho, niečoho plné z-y mať niekoho, niečoho dosť, zunovať niekoho, niečo; zohnať (mať) niečo pod z. na zajedenie, na zjedenie; po z-y vyzbrojený veľmi dôkladne, v plnej výzbroji; zubami-nechtami (napr. snažiť sa, chcieť niečo dosiahnuť, urobiť) za každú cenu, stoj čo stoj, všetkými spôsobmi, tvrdošijne; Darovanému koňovi nehľaď na z-y (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; z. času nepriaznivý účinok dlhého trvania na stav vecí;
2. niečo podobajúce sa zubu (obyč. ako súčiastka rozličných strojov a nástrojov): z-y píly, pílky, z. (ozubeného) kolesa; z-y hrebeňa, z. kľúča; z-y ho hrablí, ostrý, drevený, železný z.; stol. lievikovité, polokryté, otvorené z-y;
zúbok, -bka i zubček, -a m. zdrob. expr.;
zubisko, -a str. i m. zvel. expr.
zubček p. zub