Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zub -a mn. I -ami/-mi m.

1. tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé z-y, deravý z.; mliečne, očné z-y; z-y múdrosti kt. rastú posledné; bolí ho z., trhať, plombovať z-y, čistiť si z-y; drkotať z-ami (od zimy, od strachu); škrípať z-ami i pren. expr. zlostiť sa; ceriť z-y (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní; zaťať z-y i fraz. ovládnuť sa; vylomiť si z-y (na niečom) i fraz. expr. stroskotať; vybiť niekomu z-y; hovor. hovoriť cez z-y a) nezrozumiteľne b) neochotne

2. niečo podobné tomuto útvaru: z-y píly, hrebeňa, kľúča; z-y na hrabliach

● expr. držať jazyk za z-ami mlčať; niečo, dačo pod z (-y) niečo (dobré) na jedenie; brúsiť si, ostriť si z-y na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho; → pozrieť sa niekomu, niečomu na z-y; expr. z-y mu klepli, klapli naprázdno niečo sa mu nepodarilo; → oko za oko, z. za z.; kniž. z. času zhubný vplyv času; z-ami-nechtami (sa držať, brániť ap.) a) za každú cenu b) mocne; publ. po z-y ozbrojený silno; → darovanému koňovi nehľaď na z-y;

zubný príd. k 1: z. lekár, z-á pasta, kefka, z. kaz, kameň; fon. z-á spoluhláska;

zubový príd. k 2: z-é výbežky, z-á spojka;

zúbok -bka, zubček -a m. zdrob.;

zubisko -a s., v jedn. i m. zvel.

zub zuba pl. N zuby I zubami/zubmi m.

zub, -a, 7. p. mn. č. -ami/-mi m.

1. tvrdý kostený útvar v ďasne v ústnej dutine ľudí a zvierat slúžiaci na hryzenie a rozmieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): predné, zadné z-y, riedke, štrbavé z-y; zdravý, deravý z.; umelý z. protéza zuba; falošný z. (Al.) umelý; zlatý z. s umelou zlatou korunkou; anat. črenové, mliečne, očné, sluchové, trvalé z-y; hovor. z. múdrosti posledná stolička, ktorá vyrastá obyč. až v dospelosti; bolia ho z-y; trhať z. (z-y); plombovať z., tŕpnu mu z-y; čistiť, umývať si z-y; pasta, kefka na z-y; drkotať, klepať z-ami (od zimy, od strachu ap.); škrípať z-ami; expr. ceriť, vycierať (vyceriť) z-y (o človeku) smiať sa, vyškierať sa (zaškeriť sa); o psovi pr vrčaní na niekoho, na niečo; zaťať, zatínať z-y (od bolesti, od zlosti ap.); vylomiť si (na niečom) z-y, pren. hovor. expr. odísť s prehrou, stroskotať (pri snahe o niečo); vylomiť, vybiť niekomu z-y; hovor. expr. dať niekomu po z-och udrieť niekoho; dračie z-y; hovor. hovoriť, odpovedať cez z-y a) nezrozumiteľne, mrmlať, b) neochotne, ledabolo, s nechuťou; expr. precediť cez z-y nejasne, s nepatrne otvorenými ústami povedať

● držať jazyk za z-ami a) nehovoriť, mlčať, b) nič neprezradiť; jazyk za z-y! mlč, mlčte! (rozkaz mlčať, nevyzradiť niečo); oko za oko, z. za z. (úsl.) odplatiť rovné rovným (obyč. zlé zlým), pomstiť sa; ukázať z-y a) zasmiať sa, b) prejaviť svoju silu, prevahu: Keby som tým chlapcom nebol ukázal zuby, nevedeli by si môjho priateľstva vážiť. (Jégé); hovor. pozrieť (sa) niekomu, niečomu na z-y bližšie si niekoho, niečo všimnúť, preskúmať; expr. ostriť si, hotoviť si, brúsiť si z-y na niekoho, na niečo chystať sa, strojiť sa, robiť si chuť na niekoho, na niečo; vytrieť niekomu z-y znemožniť niekomu niečo, vybabrať s niekým; hovor.: klepli mu z-y naprázdno niečo sa mu nepodarilo ušiel mu čakaný zisk; mať niekoho, niečoho plné z-y mať niekoho, niečoho dosť, zunovať niekoho, niečo; zohnať (mať) niečo pod z. na zajedenie, na zjedenie; po z-y vyzbrojený veľmi dôkladne, v plnej výzbroji; zubami-nechtami (napr. snažiť sa, chcieť niečo dosiahnuť, urobiť) za každú cenu, stoj čo stoj, všetkými spôsobmi, tvrdošijne; Darovanému koňovi nehľaď na z-y (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; z. času nepriaznivý účinok dlhého trvania na stav vecí;

2. niečo podobajúce sa zubu (obyč. ako súčiastka rozličných strojov a nástrojov): z-y píly, pílky, z. (ozubeného) kolesa; z-y hrebeňa, z. kľúča; z-y ho hrablí, ostrý, drevený, železný z.; stol. lievikovité, polokryté, otvorené z-y;

zúbok, -bka i zubček, -a m. zdrob. expr.;

zubisko, -a str. i m. zvel. expr.

zubček p. zub

zubí p. zub

zub m
1. sklovitý útvar v ústnej dutine živočíchov slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: každeho prst nebo zub ma polepssen byti zaplaczeniem dessatu czesti czlowieczy (ŽK 1473); bolest zubow samym pryloženim te bilyny rychle byva ukončena (KORYČANY 1560); bolenj zubow bjwa, kdy se maljm zuby režu (KoB 1666); kdi chleb ten zubama žwachame, take-li ťelo Kristowo w nem suce tomu paddano gest (TP 1691); Lacuško na zubi welku bolest ma (RADVAŇ 1714); hned ho uderuc pastou ces zuby (PUKANEC 18. st)
L. predný z., smiešny z. stojaci v prednej časti ústnej dutiny: potrava prednimy zubamy nahrizena (KoB 1666); gelasinus: smissny zubi, predné zubi (KS 1763); čerenový, črenovný, trnovný, trenový, strenový z.: stojaci v ústnej dutine za očným zubom, črenový zub: potrava črenowimy zubamy sa žuge (KoB 1666); vylamowal sem trnowny zuby nesslechetnjka a zubu geho wiražel sem laupež (SP 1696); molares dentes: trenowe zubi (KS 1763); Pan otewrel zub strenowni w čelisti oslowé (VP 1764); násilňe, wšeligak, ag welkím ručáňím sá bránícímu zdrawý čerenowý zub wiwalil (BU 1795); stoličný, zadný, najzadnejší z. stojaci v zadnej časti ústnej dutiny, stolička: dentes genui: nayzadněgssí zubowé (VTL 1679); gomphij dentes: stoličné zubi, sophronisteres: zadné zubi (KS 1763); hrebičný (žriebäcí), psí, psový, špicatý, mliekový z. prvé vyrastené zuby, ktoré vypadajú, mliečne zuby: dentes canini: sspicatí zubowé (VTL 1679); canini: sspjčati zubowé naybljž u prednjch (WU 1750); cynodentes: sspičaté zubi, dentes canini: psj zubi (KS 1763); pullini dentes: hrebičné zubi (KS 1763); jestli su jednoročné, maju w dolném pisku osem nečo končité, mlikowe, aneb tak rečené psowé zuby (VOv 1779); vlčí z. nadbytočný zub v chrupe koní pred tretím premolárom: to se mu stáwa od wlčjch zubu, jag mladýmu, tak starýmu (koňovi) (PL 1787); velči zub gest prede wssemi zubi a napred stogi, mali, ostry a neghorčegssi z čelisti (RG 18. st); čierny z. druh mliečnych zubov dobytka: nebo telce od starjch kraw čjerne zubi a nakaženje dostáwagu, a tak stále nebjwagu (PL 1787); falošný z. umelý zub, časť chrupu: kdí s ňú rozmluwa, zlatá ňiťka, s kteru falossné zubi priwázané boli, roztrhla sa, i oné wipadli na zem (DS 1795); púšťanie, rezanie z-ov prerezávanie, vyrastanie zubov z ďasien: dentitio: pússťanj zubúw (KS 1763); mozgj geho (:z gesstera:) w koznej kapsulki nosene napomahagu rezani zubow v ditek (PR 18. st); z-é páradlo nástroj na vyšparovanie zubov: deniscalpium: zubú paradlo (VTL 1679); škrípať, škripieť z-ami
a. zlostiť sa, hnevať sa: Žide, rozlobiwsse se w swem srdcy, zubamy swimy na neho sskripely a wiwedsse wen s mesta, kamenovaly (ho) (CO 17. st); frendeo: wrzám, zubami sskrjpám, neb sskripjm hňewy, ze zlostj (WU 1750); (diabol) gako negaké ukrutné howado zubámi sskrjpa (VP 1764)
b. od zimy: ach, tolik gest takowých, kteri wčil zubamy sskřipagu od zymy? (ŽA 1732);
c. od strachu: na wěky budu plakati, gag wolati, zubámi sskrjpati (WP 1768); abi ho (hriešnika) z telem y dussow ze sebu wzali a do wecneho ohne, kde gest plač a sskripeni zubuw, uhodili (MS 1758)
d. (hlavne o zvieratách) vydávať zubami škrípavé zvuky: diwj braw penjcy se a zubama sskrjpajce, lowecku dardu prebodnutj bjwa zabitj (KoB 1666); ked woly sskripagu zubamy (HK 18. st) štrkať z-ami od zimy: kďiž Anča guž od zimi zubámi dobre štrkala (BU 1795) klekotať, sekať, tĺcť, trieskať z-ami vydávať zubami hrozivé zvuky na výstrahu: zubama toliko sekaly (postavy) a welkym uprchem ukrutne do swetnicze wpadly (PeP 1770); (lev) zubámi klekotal, chistal pazúri (PT 1778); (veper) často k nohám Renaitovím priskakoval, zubmi trískal (BR 1785); (vepor) zubamj gako negakowau klapačku hrozne tluk (PT 1796)
F. sypenj skrze zuby (ASl 1740); slyssali ste, že poweďeno gest: oko za oko, zub za zub (KB 1756); oko za oko sebe wilupugte, zub za zub wirazagte (MiK 18. st) o oplácaní; smrt na zuby nehledí (SiN 1678) smrť si nevyberá; drž jazyk za zubami (SiN 1678) buď ticho, nehovor; nasypala by mu soli medzi oči, pisku medzi zuby (PV 1798) o znepríjemňovaní; prez zubi syčjm (KS 1763); nesyčte skrz zuby, ale pospěsste sobě (RPM 1795) hovoriť priduseným, sipiacim hlasom; darowanim konom nelapeg se k zubom (BV 1652); darowanemu konowy netreba w zuby hledeti (SiN 1678) hodnota darovaného sa nemá posudzovať; oko za oko sebe wilupugte, zub za zub wirazagte (MiK 18. st) o oplácaní; ťenky obed, et na zub (KS 1763) obeda bolo málo; i sám bi guž zubi nečím bawil (BU 1795) zajedol by si; ďeťi doma nemagú čo na zubi položiťi (BU 1795) nemajú čo jesť; rukami i nohami, z-ami i nechtami; z-y a nechty schystať, držať sa i z-ami y nechtami za každú cenu, z celej sily rukama y nohama, nechty i zuby (WU 1750); zuby techdy a nechty schistala (PeP 1770); nech se techdy matka nassa y zubamy y nechtamy toho testamentu držy (PUKANEC 18. st); ale tak dluho kďesi s ňimi zubi wiceruwal (BU 1795) posmieval sa; ket dluho trwa swata msa, gakoby mu (gazdovi) zub zdrawi trhal (SF 18. st) o dlhom trvaní, o pomalosti; wrčyce, zuby proťi nám ostrá (PP 1734) chystajú sa na nás; synowe a dcery, kteri se opowažugu z rodičmi do zubuw waďiti (GK 1779) do očí si nadávať; magic statky, z hladem zuby hoňi (GP 1782) trápi hladom; jako bi mu bil ňekdo klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl (BR 1785) ťažko, s námahou; prez zubi mlúviti (KS 1763) o neochote, nezhovorčivosti; jakbi každímu jazik k zubum bil prirostnúl (BR 1785) nehovoria; bodag bys druhi raz prisla mu pod zuby (KC 1791) dostala sa mu do rúk, do jeho právomoci; od satirikuv jsi sebe zubuv požičal, nimiž sem tam ňeco hrizeš (BR 1785) o výsmechu; kde s Pisma swetlé slowo na zuby gegých se nezmestj (PP 1734) o neochote prijať vieru; vkázati zuby (PD 18. st) ukázať zuby, prejaviť svoju silu, prevahu; koliko gest (ľudí) nini takowjch, ktery pro weliku studenost zubi o zubi bigegi (VP 1764) drkocú zubami od zimy; také též wecy musym wiložiť, které wým, že tessko se zmestnagu na zubi odtržencuw (PP 1734) ťažko ich príjmu
2. kel, veľký vyčnievajúci zub niektorých zvierat: ebur: slonový zub (VTL 1679); slon ma dwa wyrostle zuby, dyvoky wepr ryge z zubama (OP 1685); dens apri: divokeho kanca zubi (TT 1745); wezmi z morskeho kone zub (HT 1760); wek swinj po dluhich zuboch poznas (PR 18. st)
3. niečo podobné zubu: item dwe klemrj, gedna dobra, druheg geden zub zlamany (ZVOLEN 1596); brani ze wsseczkimi zeleznimi zubi (TRENČÍN 1658); gedni hrable zo zeleznymi zubamy, w kterych geden zub chiba (BYSTRIČKA 1725); pecten ratis et densis radijs distincus: rydkych nebo hustych zubúw hreben (KS 1763); a tak pilu, ktera nema žadnych zubuw, y tam tahnu, gakoby pilili (GK 1779)
4. stupeň, schodík na schodoch: qvaterdeni gradus: sstyricet zubúw schodi (KS 1763); -ček dem k 1: dost ge maly zubček hada (GV 1755); zúbok [-ek] dem k 1: hustegsse podle seba stogjace zubky ma (WL 1789); denticuli, orum: drobné zúbki, zúbek (KS 1763); dens dem. primum: zaubek (PD 18. st); k 3: okolo lystu každeho yako srp zubky drobne (HL 17. st); pectinatim: na spúsob hrebennych zubkúw (KS 1763); -oček [-eček] dem k 1: dens dem. secundum: zaubeček (PD 18. st); zubový príd k 1: odontagra: zubowé klésstjki, cawa dentium: djra zubowá (KS 1763); k 3: spina argentea: zubowá pilka (KS 1763); -í príd zubný: dentiscalpium: zubj paradlo, aneb struhadlo (KS 1763)
L. zubia bylina bot kýchavica biela Veratrum album: pyretrum: zuby bylina, et kychawá bylina (:polny:), kychawica (KS 1763)
P. atpn Andreas Zwbo (v Ostrihome 1573 U1); Petra Zubaia ( 1572 v L. Trnovci); Janusch Zubar ( 1543 v Bohdanovciach U1); Eremias Zuban ( 1622 s. l.)

zúboček p. zub

zúbok p. zub