zrušiť dok.
1. urobiť neplatným, odvolať: z. sľub, dohodu, slovo, z. zákaz, rozsudok
2. odstrániť (význ. 2), zlikvidovať, porušiť: z. hranice, z. továreň, výrobu; z. krok! povel na zmenu rytmického kroku na voľný;
nedok. zrušovať
rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu
2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu
3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo
zrušovať p. rušiť 1
zrušiť, -í, -ia dok. (čo)
1. zmariť, zastaviť pôsobnosť, existenciu niečoho, urobiť neplatným, odvolať, nedodržať: z. sľub, prísahu, z. slovo, z. zákony a nariadenia, z. zákaz, z. platnosť niečoho z. ústavu; z. zmluv; z. rozsudok; V stolici voľbu zrušili. (Taj.) Nemusím zrušiť, čo som si umienila. (Tim.); hist. zrušenie poddanstva, nevoľníctva, roboty;
2. odstrániť, porušiť: z. hranice, z. medze; Treba ju (oponu) zrušiť ako každý predsudok. (Tat.) Celú továreň zrušia a stroje odvezú. (Tomašč.); voj., tel. z. krok povel k zmene rytmického kroku na ľubovoľný krok (napr. pri prechode cez most);
nedok. zrušovať, -uje, -ujú