zrušiť, -í, -ia dok. (čo)
1. zmariť, zastaviť pôsobnosť, existenciu niečoho, urobiť neplatným, odvolať, nedodržať: z. sľub, prísahu, z. slovo, z. zákony a nariadenia, z. zákaz, z. platnosť niečoho z. ústavu; z. zmluv; z. rozsudok; V stolici voľbu zrušili. (Taj.) Nemusím zrušiť, čo som si umienila. (Tim.); hist. zrušenie poddanstva, nevoľníctva, roboty;
2. odstrániť, porušiť: z. hranice, z. medze; Treba ju (oponu) zrušiť ako každý predsudok. (Tat.) Celú továreň zrušia a stroje odvezú. (Tomašč.); voj., tel. z. krok povel k zmene rytmického kroku na ľubovoľný krok (napr. pri prechode cez most);
nedok. zrušovať, -uje, -ujú