zručný príd. kt. vie prácu, činnosť vykonávať rýchlo a dobre, obratný, šikovný; svedčiaci o tom: z. robotník, kreslič; z. pohyb;
zručne prísl.: počínať si z.;
zručnosť -i ž.
zručný príd.
1. taký, ktorý vie prácu rýchlo a dobre urobiť, obratný, šikovný (v pohyboch): z. master, z. robotník, z. obchodník; z. kreslič (Vaj.) Bola zručná v šití. (Zgur.); mať z-é ruky;
2. svedčiaci o šikovnosti, obratnosti: Obišiel ju (loď) zručným oblúkom. (Kuk.); z-á odpoveď (Kuk.); Rozširovali knihy na veľmi zručný spôsob. (Vaj.);
zručne prísl. obratne, šikovne, s ľahkosťou. Pohybuje sa zručne a pružno. (Kuk.) Zuzka zručne pradie. (Rys.) Novela je napísaná zručne. (Vaj.);
zručnosť, -ti ž. obratnosť, šikovnosť