zrovnať, -á, -ajú dok.
1. (čo) urobiť rovným, uviesť do jednej roviny, urovnať, zarovnať: z. terén; Zem zrovnal do vodováhy. (Pláv.); Upravím len rúcho; zrovnám v zrkadle, čo vadí. (Hviezd.); pren. Zrovnali rumy mojej dumy. (Botto)
● hovor. expr. z. niekomu kosti zbiť niekoho; z. niečo so zemou úplne zničiť (obyč. mesto, nejaké osídlenie);
2. (čo) dať do poriadku, usporiadať, urovnať: V mysli si zrovnal všetko, čo sa včera stalo. (Zúb.) Nevedel si zrovnať, ako môže boh postihnúť takýmto nešťastím práve jeho. (Vans.)
3. (čo) uviesť do súladu, zladiť: Dopomohol mu najpríkrejšie protivy zrovnať na bratský súzvuk. (Hviezd.)
4. (čo s čím) Používa sa nesprávne namiesto porovnať: Je veľký rozdiel zrovnať predvojnovú krčmu s terajším družstvom. (Heč.) Dojem nedal by sa naskrze zrovnať s včerajším súmrakom. (Chrob.);
nedok. zrovnávať, -a, -ajú
|| zrovnať sa
1. (s čím) dostať sa do jednej (horizontálnej) roviny s niečím, stať sa rovným: A čo by sa zem s nebom zrovnala, nešla by za teba. (Tim.)
2. zried. dostať sa do jednej (vertikálnej) roviny s niekým, s niečím, vyrovnať sa, porovanť sa: Keď sa im kone zrovnali, pozdravil. (Hor.)
3. (v čom) zhodnúť sa: V tom by sme sa dokonale zrovnali. (J. Chal.) Nezrovnajúc sa v náhľadoch, ako vlny v zbehu prudkom sme sa od seba odrazili. (Štúr.);
nedok. zrovnávať sa
zrovnávať, zrovnávať sa p. zrovnať, zrovnať sa