rodiť, -í, -ia nedok.
1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rodiť v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)
2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti; Slovenské matere neprestali rodiť schopných synov. (Škult.); myš rodí živé mláďatá;
pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)
3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom; Natieral cestom stromy, aby dobre rodili. (Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.); rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;
4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie; Dobré zrno rodí dobrý klas. (Gab.); jabloň rodí sladké jablká; zem rodiaca víno (Štítn.);
5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho; plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.); pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;
opak. rodievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;
k 5 zrodiť
|| rodiť sa
1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rodiť dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.); niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;
2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)
3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)
4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rodiť smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.); rodí sa nový deň, nové ráno; rodí sa nové dielo; Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom. (Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rodiť pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);
opak. rodievať sa, -a, -ajú;
dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa
zrodiť, -í, -ia dok. expr.
1. (koho) priviesť na svet, porodiť: V otroctve zrodila ma mať. (Sládk.); pren. Človek nevie zotrvať naveky v prostredí, ktoré ho zrodilo (Al.) kde sa narodil.
2. (čo) spôsobiť vznik niečoho, dať vznik niečomu: Veľké skúsenosti u neho zrodili túžbu po novom. (Vaj.) Čože iného mohol zrodiť môj neplodný a nevzdelaný um? (Fel.)
|| zrodiť sa
1. narodiť sa: Načo som sa zrodila v paláci? (Kal.) Slúžke sa zrodilo dieťa. (Heč.) Kto sa zrodil na plazenie po zemi, nech sa plazí. (Kuk.)
2. vzniknúť: Zrodila sa mu v mozgu smiešna myšlienka. (Min.) Starobylé báje zrodili sa v takejto krajine. (Tat.) Zrodil sa u neho odpor. (Letz) Nový deň sa zrodil. (Hor.)
3. urodiť sa: Čo dobrého sa môže zrodiť na takom skalisku. (Karv.) Ogrman zrodí sa na každom strome. (Smrek)