zrno, -a, -zŕn str.
1. plod obilia, (jednotlivé) zrnko: obilné z., pšeničné, kukuričné z.; z. tráv
● prísť k niečomu ako slepá kura k zrnku nadobudnúť niečo bez námahy, bez vlastného pričinenia, veľmi ľahko;
2. hromad. hovor. obilie, zbožie: siať z.; mlieť z.; sušiť z.; kŕmiť (napr. sliepky) z-om; úroda z-a; z. schádza; pren. diabol, rozsievajúci zrno rozvratu (Al.) šíriaci, podporujúci rozvrat;
pren. expr. druh, typ: meštiak najhrubšieho zrna (Hor.); Slováci najčistejšieho zrna (Jégé); egoista čistého zrna (Vaj.);
3. semeno, jadro, jadierko, bobuľa: hrach sladký sa vyznačuje väčšími guľatými zrnami; z. strukovín; Drobné hrozno pýši sa i počtom svojich zŕn. (Vaj.)
4. niečo podobajúce sa zrnu, menšia a guľatá čiastočka niečoho: z. vápenca, horniny; pôdne z-á pevné častice pôdy; zlaté z-á, i pren. krátke výstižné výroky, obsahujúce nejakú všeobecnú pravdu: Zjavoval sa len vo vážnych chvíľach so svojimi zlatými zrnami, obyčajne na čelnom mieste časopisu. (Jes.); ľadové zrno (Bedn.) ľadovec; Odmodlievajú ruženec a v prstíkoch preberajú zrno za zrnom. (Tat.)
5. malé množstvo niečoho v niečom, zárodok (obyč. nejakej hodnoty): z. pravdy; piesne s muzikálnym zrnom (Vaj.);
zrnový príd.: z-é rastliny, z-é kultúry obilniny