zriecť sa1 i zrieknuť sa1, -kne, -knu, -kol dok. (čoho, koho) dobrovoľne al. z donútenia vzdať sa niečoho, odriecť sa, odrieknuť sa: z. sa majetku, dedičstva, z. sa úradu, odnosti, z. sa kandidatúry; z. sa (osobného) pohodlia; z. sa niečoho v prospech niekoho, niečoho; Martin chce, aby som sa ho zriekla. (Heč.) Zrieknuť sa týchto dobrôt? (Tat.);
nedok. zriekať sa2, -a, -ajú
zrieknuť sa1 p. zriecť sa1
zrieknuť sa2, -ne, -nu, -kol dok.
1. (bezpredm. i s kým) dohovoriť s, uzhovoriť sa, zhodnúť sa, uzhodnúť sa, dohodnúť sa: Vari sa všetky ženy zriekli doniesť si čepce. (Kuk.) V tejto veci akoby sa robotníci boli zriekli: nikto sa presne nepamätal, čo vlastne Greguš vtedy povedal. (Zúb.) Zriekol sa raz slimák s rakom. (Podj.)
2. (proti komu, proti čomu, zastar. i na koho) sprisahať sa: Tá voda sa proti vám zriekla. (Hor.) Zriekli sa tí páni na chlapcov junákov. (J. Kráľ)