zriecť sa1 i zrieknuť sa1, -kne, -knu, -kol dok. (čoho, koho) dobrovoľne al. z donútenia vzdať sa niečoho, odriecť sa, odrieknuť sa: z. sa majetku, dedičstva, z. sa úradu, odnosti, z. sa kandidatúry; z. sa (osobného) pohodlia; z. sa niečoho v prospech niekoho, niečoho; Martin chce, aby som sa ho zriekla. (Heč.) Zrieknuť sa týchto dobrôt? (Tat.);
nedok. zriekať sa2, -a, -ajú
zriekať sa1, -a, -ajú nedok. žiť obetavým, odriekavým životom: Kým sa nenaučíte, čo je to zriekať sa, odpúšťať, obetovať sa, premôcť svoje „ja“... (Stod.) Pripožičať znamenalo u nich ešte viacej robiť a ešte viacej sa zriekať. (Gab.) Niekedy sa hodno zriekať. (Jégé)
zriekať sa2 p. zriecť sa1