zriedkavý príd.
1. zriedkakedy sa vyskytujúci, nevšedný, neobvyklý. z. zjav, z. prípad, z-á príležitosť, z-é šťastie; z-á rastlina; Mestský rínok poskytoval zriedkavý pohľad. (Kuk.)
2. neobyčajný, mimoriadny, nevšedný, vzácny: z. hosť, z-á návšteva; z-á krásavica (Al.); z-á žena (Ondr.);
zriedkavo prísl.
1. zriedka, málokedy, zriedkakedy: O literárnych a estetických otázkach písaval Kalinčiak veľmi zriedkavo. (Mráz); vyskytovať sa, stávať sa z.; Ruky videl často, tvár len zriedkavo. (Vaj.)
2. mimoriadne, neobyčajne, vzácne, nevšedne: z. krásny; (Má) zriedkavo jemnú pleť. (Jégé);
zriedkavosť, -ti ž. nie často sa vyskytujúca vec; vzácnosť: Nebola veľká zriedkavosť vidieť ľudí dokaličených. (Jégé) Hviezdoslavove knihy boli pred prvou svetovou vojnou zriedkavosťou. (Brez.)