zriedkavý príd. kt. sa vyskytuje zriedka, nie obyčajný; nevšedný, vzácny: z. prípad, hosť; z-é rastliny, z-á krása;
zriedkavo prísl.: vyskytovať sa z., z. krásny, jemný;
zriedkavosť -i ž.
zriedkavosť -ti -tí ž.
kuriozita neobyčajná, kuriózna vec • zvláštnosť • kurióznosť: literárna kuriozita, zvláštnosť, kurióznosť • kniž. kuriózum: pokladať niečo za kuriózum • vzácnosť (čo sa vyskytuje vzácne, zriedkavo): opatrovať vzácnosti • zriedkavosť • nevšednosť: nevšednosť panorámy hôr • rarita: park je svetová rarita
zriedkavý príd.
1. zriedkakedy sa vyskytujúci, nevšedný, neobvyklý. z. zjav, z. prípad, z-á príležitosť, z-é šťastie; z-á rastlina; Mestský rínok poskytoval zriedkavý pohľad. (Kuk.)
2. neobyčajný, mimoriadny, nevšedný, vzácny: z. hosť, z-á návšteva; z-á krásavica (Al.); z-á žena (Ondr.);
zriedkavo prísl.
1. zriedka, málokedy, zriedkakedy: O literárnych a estetických otázkach písaval Kalinčiak veľmi zriedkavo. (Mráz); vyskytovať sa, stávať sa z.; Ruky videl často, tvár len zriedkavo. (Vaj.)
2. mimoriadne, neobyčajne, vzácne, nevšedne: z. krásny; (Má) zriedkavo jemnú pleť. (Jégé);
zriedkavosť, -ti ž. nie často sa vyskytujúca vec; vzácnosť: Nebola veľká zriedkavosť vidieť ľudí dokaličených. (Jégé) Hviezdoslavove knihy boli pred prvou svetovou vojnou zriedkavosťou. (Brez.)