Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zriecť sa, zrieknuť sa -kne -knu -kol dok. vzdať sa (význ. 2), odriecť sa, odrieknuť sa: z. sa funkcie, dedičstva, majetku; z. sa detí;

nedok. zriekať sa -a

1. k zriecť sa

2. žiť odriekavým životom: musí sa naučiť z. sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zriecť sa, zrieknuť sa ‑kne ‑knu ‑kol dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


uzniesť sa kolektívne rozhodnúť a obyč. po dlhšej úvahe, porade toto rozhodnutie prijať • uzhodnúť sadohodnúť sazhodnúť sa: uzniesť sa na opatrení, uzhodnúť sa na spoločnom postupe; občania sa uzniesli, dohodli, že…publ. prijať uznesenie: vláda prijala uznesenie o návrhu zákonauzhovoriť sadohovoriť sadovravieť sa (rozhovorom medzi dvoma al. viacerými osobami prísť k spoločnému rozhodnutiu): bratia sa dohovorili, že pozemok kúpia spolu; v rodine sa dovraveli, že na svadbu nepôjduuzrozumieť sazastar. uzriecť sa: mladí ľudia sa nemohli uzrozumieť; Uzriekli sme sa, že si tú vec rozvážime. (Štúr)zjednotiť samenej vhodné ujednotiť sa (stať sa jednotným v názore): nevedia sa zjednotiť v otázke postupuzastaráv. ujednostajniť sa: ujednostajniť sa na novom pravopisepouznášať sa (postupne sa uzniesť)


uzriecť sa p. uzniesť sa, dohodnúť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uzriecť sa, uzrečie, uzrečú, uzriekol, uzrečený i uzrieknuť sa, -ne, -nu, -kol, -nutý dok. zastar. (s kým o čom i so spoj. že) dohovoriť sa, uzhovoriť sa; dohodnúť sa: Uzriekli sme sa, že si tú vec rozvážime. (Štúr) Zvonár tam ležal, ako boli uzrečení. (Dobš.)


zriecť sa1 i zrieknuť sa1, -kne, -knu, -kol dok. (čoho, koho) dobrovoľne al. z donútenia vzdať sa niečoho, odriecť sa, odrieknuť sa: z. sa majetku, dedičstva, z. sa úradu, odnosti, z. sa kandidatúry; z. sa (osobného) pohodlia; z. sa niečoho v prospech niekoho, niečoho; Martin chce, aby som sa ho zriekla. (Heč.) Zrieknuť sa týchto dobrôt? (Tat.);

nedok. zriekať sa2, -a, -ajú


zriecť sa2, zrečie, zrečú dok. nár. (na čo i bezpredm.) vyhovoriť sa, násjť si zámienku, výhovorku. Mám sa aspoň na čo zriecť, keď chcem ta ísť. (Kuk.) Zrečie sa, že treba snopy viazať. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

nezriecť dokonavé sloveso
(ja) nezrečiem VKdsa-; (ty) nezrečieš VKdsb-; (on, ona, ono) nezrečie VKdsc-; (my) nezrečieme VKdpa-; (vy) nezrečiete VKdpb-; (oni, ony) nezrečú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezriekol VLdsam-; (ona) nezriekla VLdsaf-; (ono) nezrieklo VLdsan-; (oni, ony) nezriekli VLdpah-;
(ty) nezriekni, nezrec! VMdsb-; (my) nezrecme, nezrieknime! VMdpa-; (vy) nezrieknite, nezrecte! VMdpb-;
(nejako) nezrečúc VHd-;

zriecť dokonavé sloveso
(ja) zrečiem VKdsa+; (ty) zrečieš VKdsb+; (on, ona, ono) zrečie VKdsc+; (my) zrečieme VKdpa+; (vy) zrečiete VKdpb+; (oni, ony) zrečú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zriekol VLdsam+; (ona) zriekla VLdsaf+; (ono) zrieklo VLdsan+; (oni, ony) zriekli VLdpah+;
(ty) zrec, zriekni! VMdsb+; (my) zrecme, zrieknime! VMdpa+; (vy) zrieknite, zrecte! VMdpb+;
(nejako) zrečúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor