zreteľ -a m.
1. sústavné všímanie si, rešpektovanie niekoho al. niečoho, ohľad: z. na potreby obyvateľstva; obrátiť z. na niečo zvýšiť záujem (o niečo); klásť hlavný z. na niečo dôraz; gram. príslovkové určenie z-a
2. obyč. mn. stanovisko, hľadisko: politické, estetické z-e
□ brať z. na niečo; (ne)spustiť zo z-a (ne)zabudnúť; mať na z-i pamätať;
so zreteľom na predl. s A s ohľadom na;
zreteľový príd.: z-á predložka
hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektov • stanovisko: z tvojho stanoviska je to pravda • zreteľ: brať do úvahy politický zreteľ • ohľad: v istom ohľade je to pravda • zorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inak • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • stránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránok • východisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaní • perspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti
2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadle • tribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne
kritérium miera, podľa ktorej sa niečo posudzuje • meradlo: kritérium, meradlo výkonnosti, krásy; subjektívne kritérium, meradlo • hľadisko (východisko posudzovania): odborné hľadisko • zreteľ: uplatniť estetický zreteľ
ohľad 1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho • zreteľ: spoločenské ohľady, zretele • zastar. zrenie: aspoň na tie ženy majte zrenie (Timrava)
2. p. hľadisko 1
prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadať • hľadieť • brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov • brať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných • pozerať sa • všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy • rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí • admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru
2. p. dozerať
stránka 1. povaha veci, javu, osoby: ukázať sa z tej horšej stránky; život má aj svoje temné stránky • hľadisko • stanovisko • zreteľ (východisko postoja): posudzuj to aj z iného hľadiska, stanoviska; brať do úvahy aj estetické zretele • moment: sociálny moment • strana: vyhovovať zo všetkých strán
p. aj znak 2
2. p. strana 2, 3 3. p. črta 1
zreteľ 1. p. ohľad 1 2. p. hľadisko 1
zreteľ, -a m.
1. prizeranie na záujmy, potreby, stav ap. niekoho al. niečoho, rešpektovanie, všímanie si niekoho, niečoho, ohľad: mať, brať z. na niekoho, na niečo; (robiť niečo) bez z-a, so z-om na niekoho, na niečo; V zmýšľaní a konaní Kalinčiakovom dominuje zreteľ na reálne možnosti pre uskutočnenie toho plánu. (Mráz) Nemcom nechutil jeho prísny zreteľ na čistotu slohu latinského. (Hurb.); gram. príslovkové určenie z-a bližšie určuje, vymedzuje intenciu, zameranie deja v prísudku na predmet;
2. pozornosť, zvýšený záujem o niekoho, o niečo: obracať, obrátiť z. na niekoho, na niečo; spúšťať, nespúšťať, spustiť, nespustiť niečo zo z-a; klásť hlavný z. na niečo dôraz; strácať, nestrácať, stratiť, nestratiť zo z-a niečo;
3. (obyč. mn. č.) hľadisko, kritérium, podľa ktorého sa niečo posudzuje: estetické, filozofickí, jazykové, mimojazykové, umelecké z-e; náboženský z.; Uňho sa uplatňuje i zreteľ sociálny. (A. Mat.);
zreteľový príd. gram. z-é príslovky, z. genitiv
(jeden) zreteľ; (bez) zreteľa; (k) zreteľu; (vidím) zreteľ; (hej) zreteľ!; (o) zreteli; (so) zreteľom;
(tri) zretele; (bez) zreteľov; (k) zreteľom; (vidím) zretele; (hej) zretele!; (o) zreteľoch; (so) zreteľmi;