Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

zrelý príd.

1. kt. dozrel, dozretý: z. plod, z-é ovocie; z. syr; z. kompost vyzretý

2. telesne, duševne vyvinutý, dospelý, vyspelý; svedčiaci o tom: z. muž; byť v z-om veku; (konať) po z-om uvážení

3. hovor. kt. dosiahol potrebnú úroveň, vrcholný stupeň niečoho, vhodný: nie je z. na takú úlohu, čas z. na revolúciu, z. do dôchodku; expr. z. na šibenicu kt. veľmi prestupuje zákon

4. umelecky vyspelý, vyzretý, dokonalý: z-é básnické dielo;

zrelo prísl.: z. uvažovať;

zrelosť -i ž.: z. obilia, z. vína; politická, umelecká z., pohlavná z.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zrelý; zrelo prísl.; zrelosť ‑i ž.

zrelý -lá -lé 2. st. -lší príd.

dospelý ktorý dokončil fyzický vývin; svedčiaci o dospelosti • zrelý (fyzicky i psychicky): dospelý, zrelý muž; dospelá, zrelá ženaplnoletý (ktorý dosiahol plnoletosť; op. neplnoletý): syn je už plnoletýodrastený (ktorý sa už priblížil dospelosti): má odrastené detihovor. veľký (op. malý): teší sa na obdobie, keď bude veľkýpridospelý (príliš dospelý): pridospelá na hranieslang. dospelácky: dospelácky výzor, spôsobpren. dozretý


skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovikniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlýexpr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistomremeselnýprofesionálnyrutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelecstarý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľkyhovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študentsvetaskúsenýsvetaznalýzrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá ženakniž. znalý


vyspelý ktorý vyspel • zrelý: predčasne vyspelé, zrelé dieťa; zrelý muž; zrelé básnické dielo (umelecky vyspelé) • vyzretý: výstava ukázala, že ide o vyzretého umelcavyvinutý (ktorý sa dobre vyvinul; ktorý dosiahol istú úroveň): pekne vyvinuté dievča; hospodársky menej vyvinuté krajinyrozvinutýrozvitýpokročilý (ktorý je na vysokom stupni vývoja): rozvinutá, rozvitá ekonomikacivilizovaný: civilizovaná spoločnosť

p. aj vyvinutý 1, 2


vyvinutý 1. ktorý sa vyvinul, obyč. telesne • vyspelýzrelý: predčasne vyvinuté, vyspelé dieťa; na to nie je ešte zrelýdozretý: je z neho dozretý mládenecdospelý (ktorý dokončil fyzický vývin): dospelý človekurastený (ktorý dobre vyrástol): má dvoch urastených synovexpr. vyformovaný: pekne vyformovaná deva

2. ktorý dosiahol istú úroveň • vyspelýrozvinutýrozvitý: vyvinuté, vyspelé, rozvité školstvo, hospodárstvovyzretýzrelý: vyzretý, zrelý umelec

p. aj vyspelý


vyzretý 1. ktorý vyzrel • zrelýdozretý: vyzreté, zrelé, dozreté obilie, ovocie

2. p. vyvinutý 2, vyspelý


zrelý 1. ktorý dozrel • dozretý: zrelé, dozreté ovocieuzretývyzretý: uzretý syr, vyzretý maštaľný hnojprezretý (ktorý je za hranicou dozretia): prezreté obilie

2. telesne a duševne vyvinutý • dospelý: je to už zrelá, dospelá ženadorastenývyspelý: dorastený, vyspelý mladíkhovor. hotový: správal sa ako hotový chlap

3. umelecky vyhovujúci, vyspelý: zrelý, vyspelý umelecvyzretý: vyzreté celoživotné dielodokonalý (bez chýb): dokonalá báseň

4. hovor. ktorý dosiahol potrebnú úroveň • vhodný: čas zrelý, vhodný na ústup

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zrelý príd.

1. (o plodoch rastlín) taký, ktorý dozrel, dozretý: z. plod, z-é semeno, z-é obilie, z- klasy, z-é jablká, z-é ovocie, z-á úroda;

2. dospelý, dorastený, vyvinutý (telesne i duševne): z. človek, z. muž, z-á žena; byť v z-om veku, v z-ých rokoch;

3. (o veciach a javoch) taký, ktorý dosiahol najväčšiu mieru žiadúcich, charakteristických vlastností, dozretý, uzretý: z-é víno, pivo; z. med; z. kompost, z. maštaľný hnoj; lek. z. nádor typický; geol. z. terén ktorého morfologický vývin je ukončený;

4. expr. vhodný na niečo: (Notár) zrelý pre výslužbu. (Krno) Nie je zrelý na jeho nové pedagogické metódy. (Štef.); hory zrelé na rúbanie (Fig.); Znepokojený som, či je to zrelé otvorene vystúpiť. (Stod.); čas zrelý pre revolúciu (Štítn.); myšlienka zrelá na realizáciu;

5. prezrádzajúci vyspelosť, zrelosť: z-á rozvaha, urobil to po zrelom uvážení; z-é rozmyslenie (Vans.); z-é dielo (Mráz); z-á zbierka (Reis.) zrelo (zastar. i zrele) prísl. dôkladne, s uvážením: Nevedela som si v tom čase domyslieť veci zrelšie. (Fig.) Či si si rozvážil, ako svedčí, zrele a dôkladne? (Kuk.);

zrelosť, -ti ž.

1. (o plodoch rastlín) stav, v ktorom plod dosahuje vrchol vegetačného vývinu, vrchol dozrievania: z. ovocia, z. obilia, plná, úplná z.; stupeň, štádium z-i; odb. mliečna, vosková z. (napr. kukurice); žltá z. (napr. jačmeňa); ovoc. stromová, jedlá z. (ovocia);

2. (o človeku) dospelosť, vyvinutosť, vyspelosť (telesná i duševná): mužská z. (Letz); pohlavná z.; zdravá z. (Gráf); z. devy (Vaj.) roky z-i; politická, ideová, umelecká z. (spisovateľa); herecká z. (herca);

3. (o veciach a javoch) stav, v ktorom niečo dosahuje žiadúce, charakteristické vlastnosti: z. pôdy, pôdna z.; z. vína, piva; geol. z. terénu

zralý p. zrelý

zrelý, zralý príd
1. (o plodoch rastlín) kt. dozrel, dozretý: na malzeniczkem poli tento pominuli tiden zapoczal sem zat, nebo nebolo zrale (BÍŇOVCVE 1607); kdy ge žatwa prjtomna, do zreljch žit se wpusstagj žency neb koscy (KoB 1666); syrop z wodnatosty yablk zrelych s cukrem wareny do hustoty zaludek a strewa ochlazuge; oleg olywowy z owotce wypresowany zraleho horčy miernu horkosty (HL 17. st); muožu pri kossiare nocuwat, lebo su owsi zrelie (ŠTEFANOVCE 1739); vtluč zrelje borowki (PL 1787);
x. pren (chrobákov hodvábnika) zreljmi zdrawjmi listamj chowáme (HRANOVNICA 18. st) celkom vyvinutými
2. (o veciach a javoch) kt. dosiahol najväčšiu mieru žiadaných vlastností: gak mass w hlawe zrely rozum, ňežádag hodnosti (GV 1755); krem teho pros Boha, aby ťi dal zrelý rozum (CDu 18. st); kdis se koňowj nad kopitom sbira a ňewges, na kterem miste, merkug, kde černo misto uzres, tam otwor nožom, tam gest hnug, wipust geg, gestli zreli gest (PR 18. st); maturus: zrelý et zralý (PD 18. st); -e prísl k 1: maturius: zralsség, wčassség (KS 1763); -osť ž
1. (o plodoch rastlín) stav, v ktorom plod dosahuje vrchol dozrievania: maturitas: zralost, dozrálost (KS 1763); (obilie) do zrostu a zrelosty naležiteg dogity spusobu a moczy nema (L. REVÚCE 1765); bukew pre welike zimy do zrelosti nemože dogst (ONDAVKA 1771); rodzy se w nich (v chotároch) garčucha y owes, garne žito do zrelosti zritka pride (CIGEĽKA 1771); maturitas: zrelost et zralost (PD 18. st)
2. (o veciach a javoch) stav, v ktorom niečo dosahuje žiadané vlastnosti: oleg z ffyoly hlyzy rozražy y k zrelosty mekčy ge y hnysie (HL 17. st); maturitas ingenij: wtipu zralost (KS 1763); když nemoc trwá a k zrelosti docházá, kráwy, gestliže gsu stelné, zwrhagu (ŠkD 1775)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ZRELÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
KECEROVSKÉ PEKĽANY (obec KECEROVCE), okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 2×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a dostatočne zrelé ; farba et suffisamment mûres ; la couleur
alebo za zrelým vekom ou ton âge mûr
pevné a dostatočne zrelé fermes et suffisamment mûres
stredne zrelý, zrelý a extra semi-affiné, affiné et de
zdravé a zrelé plody fruits sains et mûrs
zelený alebo zrelý, pikantný vert ou de mûr, piquant
zrelé alebo aj mierne mûr ou même légèrement
zrelých druhov ovocia, mandlí fruits mûrs, d'amande
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu