zrelý príd.
1. kt. dozrel, dozretý: z. plod, z-é ovocie; z. syr; z. kompost vyzretý
2. telesne, duševne vyvinutý, dospelý, vyspelý; svedčiaci o tom: z. muž; byť v z-om veku; (konať) po z-om uvážení
3. hovor. kt. dosiahol potrebnú úroveň, vrcholný stupeň niečoho, vhodný: nie je z. na takú úlohu, čas z. na revolúciu, z. do dôchodku; expr. z. na šibenicu kt. veľmi prestupuje zákon
4. umelecky vyspelý, vyzretý, dokonalý: z-é básnické dielo;
zrelo prísl.: z. uvažovať;
zrelosť -i ž.: z. obilia, z. vína; politická, umelecká z., pohlavná z.
zrelý -lá -lé 2. st. -lší príd.
dospelý ktorý dokončil fyzický vývin; svedčiaci o dospelosti • zrelý (fyzicky i psychicky): dospelý, zrelý muž; dospelá, zrelá žena • plnoletý (ktorý dosiahol plnoletosť; op. neplnoletý): syn je už plnoletý • odrastený (ktorý sa už priblížil dospelosti): má odrastené deti • hovor. veľký (op. malý): teší sa na obdobie, keď bude veľký • pridospelý (príliš dospelý): pridospelá na hranie • slang. dospelácky: dospelácky výzor, spôsob • pren. dozretý
skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovi • kniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlý • expr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistom • remeselný • profesionálny • rutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelec • starý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľky • hovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študent • svetaskúsený • svetaznalý • zrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá žena • kniž. znalý
vyspelý ktorý vyspel • zrelý: predčasne vyspelé, zrelé dieťa; zrelý muž; zrelé básnické dielo (umelecky vyspelé) • vyzretý: výstava ukázala, že ide o vyzretého umelca • vyvinutý (ktorý sa dobre vyvinul; ktorý dosiahol istú úroveň): pekne vyvinuté dievča; hospodársky menej vyvinuté krajiny • rozvinutý • rozvitý • pokročilý (ktorý je na vysokom stupni vývoja): rozvinutá, rozvitá ekonomika • civilizovaný: civilizovaná spoločnosť
p. aj vyvinutý 1, 2
vyvinutý 1. ktorý sa vyvinul, obyč. telesne • vyspelý • zrelý: predčasne vyvinuté, vyspelé dieťa; na to nie je ešte zrelý • dozretý: je z neho dozretý mládenec • dospelý (ktorý dokončil fyzický vývin): dospelý človek • urastený (ktorý dobre vyrástol): má dvoch urastených synov • expr. vyformovaný: pekne vyformovaná deva
2. ktorý dosiahol istú úroveň • vyspelý • rozvinutý • rozvitý: vyvinuté, vyspelé, rozvité školstvo, hospodárstvo • vyzretý • zrelý: vyzretý, zrelý umelec
p. aj vyspelý
vyzretý 1. ktorý vyzrel • zrelý • dozretý: vyzreté, zrelé, dozreté obilie, ovocie
2. p. vyvinutý 2, vyspelý
zrelý 1. ktorý dozrel • dozretý: zrelé, dozreté ovocie • uzretý • vyzretý: uzretý syr, vyzretý maštaľný hnoj • prezretý (ktorý je za hranicou dozretia): prezreté obilie
2. telesne a duševne vyvinutý • dospelý: je to už zrelá, dospelá žena • dorastený • vyspelý: dorastený, vyspelý mladík • hovor. hotový: správal sa ako hotový chlap
3. umelecky vyhovujúci, vyspelý: zrelý, vyspelý umelec • vyzretý: vyzreté celoživotné dielo • dokonalý (bez chýb): dokonalá báseň
4. hovor. ktorý dosiahol potrebnú úroveň • vhodný: čas zrelý, vhodný na ústup
1. (o plodoch rastlín) taký, ktorý dozrel, dozretý: z. plod, z-é semeno, z-é obilie, z- klasy, z-é jablká, z-é ovocie, z-á úroda;
2. dospelý, dorastený, vyvinutý (telesne i duševne): z. človek, z. muž, z-á žena; byť v z-om veku, v z-ých rokoch;
3. (o veciach a javoch) taký, ktorý dosiahol najväčšiu mieru žiadúcich, charakteristických vlastností, dozretý, uzretý: z-é víno, pivo; z. med; z. kompost, z. maštaľný hnoj; lek. z. nádor typický; geol. z. terén ktorého morfologický vývin je ukončený;
4. expr. vhodný na niečo: (Notár) zrelý pre výslužbu. (Krno) Nie je zrelý na jeho nové pedagogické metódy. (Štef.); hory zrelé na rúbanie (Fig.); Znepokojený som, či je to zrelé otvorene vystúpiť. (Stod.); čas zrelý pre revolúciu (Štítn.); myšlienka zrelá na realizáciu;
5. prezrádzajúci vyspelosť, zrelosť: z-á rozvaha, urobil to po zrelom uvážení; z-é rozmyslenie (Vans.); z-é dielo (Mráz); z-á zbierka (Reis.) zrelo (zastar. i zrele) prísl. dôkladne, s uvážením: Nevedela som si v tom čase domyslieť veci zrelšie. (Fig.) Či si si rozvážil, ako svedčí, zrele a dôkladne? (Kuk.);
zrelosť, -ti ž.
1. (o plodoch rastlín) stav, v ktorom plod dosahuje vrchol vegetačného vývinu, vrchol dozrievania: z. ovocia, z. obilia, plná, úplná z.; stupeň, štádium z-i; odb. mliečna, vosková z. (napr. kukurice); žltá z. (napr. jačmeňa); ovoc. stromová, jedlá z. (ovocia);
2. (o človeku) dospelosť, vyvinutosť, vyspelosť (telesná i duševná): mužská z. (Letz); pohlavná z.; zdravá z. (Gráf); z. devy (Vaj.) roky z-i; politická, ideová, umelecká z. (spisovateľa); herecká z. (herca);
3. (o veciach a javoch) stav, v ktorom niečo dosahuje žiadúce, charakteristické vlastnosti: z. pôdy, pôdna z.; z. vína, piva; geol. z. terénu
zralý p. zrelý
zrelý, zralý príd 1. (o plodoch rastlín) kt. dozrel, dozretý: na malzeniczkem poli tento pominuli tiden zapoczal sem zat, nebo nebolo zrale (BÍŇOVCVE 1607); kdy ge žatwa prjtomna, do zreljch žit se wpusstagj žency neb koscy (KoB 1666); syrop z wodnatosty yablk zrelych s cukrem wareny do hustoty zaludek a strewa ochlazuge; oleg olywowy z owotce wypresowany zraleho horčy miernu horkosty (HL 17. st); muožu pri kossiare nocuwat, lebo su owsi zrelie (ŠTEFANOVCE 1739); vtluč zrelje borowki (PL 1787); x. pren (chrobákov hodvábnika) zreljmi zdrawjmi listamj chowáme (HRANOVNICA 18. st) celkom vyvinutými 2. (o veciach a javoch) kt. dosiahol najväčšiu mieru žiadaných vlastností: gak mass w hlawe zrely rozum, ňežádag hodnosti (GV 1755); krem teho pros Boha, aby ťi dal zrelý rozum (CDu 18. st); kdis se koňowj nad kopitom sbira a ňewges, na kterem miste, merkug, kde černo misto uzres, tam otwor nožom, tam gest hnug, wipust geg, gestli zreli gest (PR 18. st); maturus: zrelý et zralý (PD 18. st); -e prísl k 1: maturius: zralsség, wčassség (KS 1763); -osť ž 1. (o plodoch rastlín) stav, v ktorom plod dosahuje vrchol dozrievania: maturitas: zralost, dozrálost (KS 1763); (obilie) do zrostu a zrelosty naležiteg dogity spusobu a moczy nema (L. REVÚCE 1765); bukew pre welike zimy do zrelosti nemože dogst (ONDAVKA 1771); rodzy se w nich (v chotároch) garčucha y owes, garne žito do zrelosti zritka pride (CIGEĽKA 1771); maturitas: zrelost et zralost (PD 18. st) 2. (o veciach a javoch) stav, v ktorom niečo dosahuje žiadané vlastnosti: oleg z ffyoly hlyzy rozražy y k zrelosty mekčy ge y hnysie (HL 17. st); maturitas ingenij: wtipu zralost (KS 1763); když nemoc trwá a k zrelosti docházá, kráwy, gestliže gsu stelné, zwrhagu (ŠkD 1775)