Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zrejmý príd. očividný, viditeľný, zjavný; jasný: z-á chyba, je to z-é na prvý pohľad;

zrejme

I. prísl.: rozdiel videl celkom z.

II. čast. vyj. pochopenie al. presvedčenie, že predpoklad bol správny: z. našiel východisko; boli v tom z. viacerí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zrejmý; zrejme prísl. i čast.

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


zrejme 1. p. isto 3 2. p. zreteľne 1


zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zrejme

1. prísl. jasne, zreteľne, očividne, nepochybne: Vidí už zrejme, že čo bolo, minulo. (Kuk.) Našli by sme aj také, čo sú zrejme iného pôvodu. (Švant.) Všetko sa dialo tak zrejme, že nikomu ani na um neprišlo hľadať príčiny. (Urb.) Musíme si zrejme povedať, čo chceme. (Kal.)

2. čast. iste, zaiste, asi, pravdepodobne: Zrejme niekto prišiel. (Švant.) Vinco ostane zadumaný. Zrejme váha, rozhoduje. (Kráľ) Zodvihol slúchadlo, potom si to zrejme rozmyslel, položil ho naspäť. (Štef.)

Morfologický analyzátor

zrejmý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) zrejmý; (bez) zrejmého; (k) zrejmému; (vidím) zrejmého; (o) zrejmom; (so) zrejmým;

(štyria) zrejmí; (bez) zrejmých; (k) zrejmým; (vidím) zrejmých; (o) zrejmých; (so) zrejmými;


(jeden) zrejmejší; (bez) zrejmejšieho; (k) zrejmejšiemu; (vidím) zrejmejšieho; (o) zrejmejšom; (so) zrejmejším;

(štyria) zrejmejší; (bez) zrejmejších; (k) zrejmejším; (vidím) zrejmejších; (o) zrejmejších; (so) zrejmejšími;


(jeden) najzrejmejší; (bez) najzrejmejšieho; (k) najzrejmejšiemu; (vidím) najzrejmejšieho; (o) najzrejmejšom; (s) najzrejmejším;

(štyria) najzrejmejší; (bez) najzrejmejších; (k) najzrejmejším; (vidím) najzrejmejších; (o) najzrejmejších; (s) najzrejmejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) zrejmý; (bez) zrejmého; (k) zrejmému; (vidím) zrejmý; (o) zrejmom; (so) zrejmým;

(tri) zrejmé; (bez) zrejmých; (k) zrejmým; (vidím) zrejmé; (o) zrejmých; (so) zrejmými;


(jeden) zrejmejší; (bez) zrejmejšieho; (k) zrejmejšiemu; (vidím) zrejmejší; (o) zrejmejšom; (so) zrejmejším;

(tri) zrejmejšie; (bez) zrejmejších; (k) zrejmejším; (vidím) zrejmejšie; (o) zrejmejších; (so) zrejmejšími;


(jeden) najzrejmejší; (bez) najzrejmejšieho; (k) najzrejmejšiemu; (vidím) najzrejmejší; (o) najzrejmejšom; (s) najzrejmejším;

(štyri) najzrejmejšie; (bez) najzrejmejších; (k) najzrejmejším; (vidím) najzrejmejšie; (o) najzrejmejších; (s) najzrejmejšími;


ženský rod

(jedna) zrejmá; (bez) zrejmej; (k) zrejmej; (vidím) zrejmú; (o) zrejmej; (so) zrejmou;

(dve) zrejmé; (bez) zrejmých; (k) zrejmým; (vidím) zrejmé; (o) zrejmých; (so) zrejmými;


(jedna) zrejmejšia; (bez) zrejmejšej; (k) zrejmejšej; (vidím) zrejmejšiu; (o) zrejmejšej; (so) zrejmejšou;

(dve) zrejmejšie; (bez) zrejmejších; (k) zrejmejším; (vidím) zrejmejšie; (o) zrejmejších; (so) zrejmejšími;


(jedna) najzrejmejšia; (bez) najzrejmejšej; (k) najzrejmejšej; (vidím) najzrejmejšiu; (o) najzrejmejšej; (s) najzrejmejšou;

(dve) najzrejmejšie; (bez) najzrejmejších; (k) najzrejmejším; (vidím) najzrejmejšie; (o) najzrejmejších; (s) najzrejmejšími;


stredný rod

(jedno) zrejmé; (bez) zrejmého; (k) zrejmému; (vidím) zrejmé; (o) zrejmom; (so) zrejmým;

(dve) zrejmé; (bez) zrejmých; (k) zrejmým; (vidím) zrejmé; (o) zrejmých; (so) zrejmými;


(jedno) zrejmejšie; (bez) zrejmejšieho; (k) zrejmejšiemu; (vidím) zrejmejšie; (o) zrejmejšom; (so) zrejmejším;

(štyri) zrejmejšie; (bez) zrejmejších; (k) zrejmejším; (vidím) zrejmejšie; (o) zrejmejších; (so) zrejmejšími;


(jedno) najzrejmejšie; (bez) najzrejmejšieho; (k) najzrejmejšiemu; (vidím) najzrejmejšie; (o) najzrejmejšom; (s) najzrejmejším;

(štyri) najzrejmejšie; (bez) najzrejmejších; (k) najzrejmejším; (vidím) najzrejmejšie; (o) najzrejmejších; (s) najzrejmejšími;


zrieť nedokonavé sloveso
(ja) zrejem, zriem VKesa+; (ty) zrieš, zreješ VKesb+; (on, ona, ono) zreje, zrie VKesc+; (my) zrieme, zrejeme VKepa+; (vy) zrejete, zriete VKepb+; (oni, ony) zrejú, zrú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zrel VLesam+; (ona) zrela VLesaf+; (ono) zrelo VLesan+; (oni, ony) zreli VLepah+;
(ty) zrej, zri! VMesb+; (my) zrejme, zrime! VMepa+; (vy) zrite, zrejte! VMepb+;
(nejako) zrúc, zrejúc VHe+;
zregme zregme

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor