zrcadlo p. zrkadlo
zrkadlo, čes zrcadlo s 1. sklenená tabuľka s lesklou kovovou vrstvou na spodnej strane utvárajúca obraz predmetov pred ňu postavených: zrkadlo we futraly 1 (SKALICA 1683); yedna stara truhla, w ktereg sa nagsslo znamenite zrkadlo (BECKOV 1729); zazrela, že sa swogom dome obliekala a do zrkadla sa nazerala (KRUPINA 1735); pyta zrkadlo y čapce a žaden geg neda (GŠ 1758); armarie ze zrkadly; zrkadlo w černem rame (M. KAMEŇ 1772) F. rowne yakožto w zrczadlo se nahliedali (BAg 1585) pozerali priamo; magi biti rowne yako niakowe zrkadlo, ozdobeni dobrimi čnostmi a sslechetnimy mrawi (TC 1631) priami 2. niečo, čo istými vlastnosťami pripomína zrkadlo: zrelnica oka w belme sedjci a držjci zrcadlo gest, predstawenjch wecy obrazi beruce do sebe (KoB 1666) 3. verný obraz, svedectvo: (sv. Mária) zrcadlo sprawedlnosti, orodug za nas (KW 1775); blahoslaweny Elzearius wzdicki odpociwagici na rannach Krystowich, zrkadlo swatosti, patron a almužnik (MK 18. st); wyno gest zrkadlo mysli: neb kdo se opige, wygewuge, čo ma w mysli a y sam gaky ge (GP 1782); -ový príd k 1: Sspanielska zem kamene zrkadlowe hoyně dáwá (KrP 1760); swietniky zrkadlowe (M. KAMEŇ 1772) so zrkadlami