zraziť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) úderom al. prudkým nárazom, pohybom niečo spôsobiť spadnutie niečoho, niekoho, zhodiť, povaliť (obyč. na zem): z. jablko, orech (palicou) zo stromu; rana z pištole zrazila drába. (Škult.) Jedľa zrazila do snehu niekoľko mladých jedličiek. (Bedn.) Zrazte ho dolu z toho rebríka. (Vans.) Päsťou zrazil v krčme gestapáka. (Ondr.) Desiatim on zrazil halvy (Vaj.) odsekol; auto ho zrazilo; (Medveď) i koňa zrazí dlabou. (Ráz.); z. niekoho na kolená, pren. i pokoriť, ponížiť, premôcť;
poľov. slang. zastreliť: Im sa podarilo zraziť roháča. (Ráz.); pren. choroba ho zrazila (Jes-á) ochorel
● z. niekomu hrebeň, hrebienok pokoriť, skrotiť ho;
2. (čo) nárazom, úderom prudko odraziť, posotiť (smerom dole): z. loptu, puk; Chcel sa ma dotknúť, ale zrazil som mu ruku. (Karv.) Zrazil si klobúk na oči. (Hor.)
3. (čo) úderom násilne oddeliť od niečoho, odraziť, odtrhnúť: Zrazil som zámku na transformátorovom domku. (Štítn.); blesk zrazil vrchovec stromi;
4. (čo, čo komu z čoho) (určitú čiastku) odobrať, odpočítať, stiahnuť, strhnúť: z. niekomu z platu, zo mzdy, z. z istej sumy úroky; ponúkol zraziť z dlhu dvadsať zlatých. (Taj.) Jedná sa, čo by sa dalo zraziť z ceny. (Sládk.)
5. hovor. (čo) umenšiť, zmenšiť, znížiť (istú hodnotu, napr. peňažnú): z. ceny tovaru; z. horúčku, teplotu;
6. (čo) prudkým pohybom, nárazom, pribuchnutím dať spolu, spojiť, priblížiť do tesnej blízkosti, priraziť: z. opäťky, päty, z. nohy; z. hlavy dovedna; Zrazili sme stoly dovedna, zasadli sme si. (Bedn.); z. nepriliehajúce hrany;
nedok. zrážať, -a, -ajú
zraziť sa, -í, -ia dok.
1. (s kým, s čím i bezpedm.) prudko na seba naraziť, vraziť jeden do druhého (obyč. v rýchlom pohybe, v behu al. v jazde ap.): autá, vlaky sa zrazili; Rýchlik zastal, vozne sa prudko zrazili. (Krno) Rozbehol sa a skoro sa zrazil so strážou. (Min.)
2. (s kým, s čím) stretnúť sa, naraziť na seba v boji, začať boj: Moja čata sa zrazila s niekoľkými dragúnmi. (Jégé) Skupina Tmavého sa zrazila s nemeckou jednotkou. (Ondr.) Študenti sa zrazili s vojskom a na uliciach strhli sa nepokoje. (Al.)
3. expr. (s kým i bezpredm.) pohádať sa, pohašteriť sa, povadiť sa: Vedel, že a musí zraziť s Dorinou materou. (Heč.) Zrazili sa hneď a Halaša len nie a nie do dediny pustiť. (Taj.) Vo svojej práci a vo svojich názoroch zrazil sa s buržoáziou (Štítn.) polemizoval s ňou.
4. (o tkaninách, odevoch ap.) zmenšiť svoj povrch al. objem, stiahnuť sa: košeľa, sukňa, blúzka sa po vypratí zrazila; golier na košeli sa zrazil; navlhnutá koža sa po vysušení zrazí;
5. následkom istých chemických al. tepelných proceosv zhustnúť, stuhnúť, utvoriť kompaktnú hmotu (o niektorých tekutinách); skvapalnieť (napr. o pare): mlieko sa zrazilo, krv v žilách, na povrchu rany sa zrazila; omáčka sa chladom zrazí; polievku musíme miešať, aby sa žĺtok v nej nezrazil; Na povrchu mäsa následkom horúčosti zrazí sa bielkovina. (Vans.); zinok sa premení na pary, ktoré sa zrazia; vodné pary sa na pokrievke zrazili;
nedok. zrážať sa, -a , -ajú