zradný príd.
1. kt. zradil; svedčiaci o zrade: z-á šľachta, z-é panstvo; z. čin
2. prezrádzajúci, čo malo ostať utajené: z. rumenec, z-é slzy
3. zákerný, nebezpečný: z-é hĺbky, úskalie;
zradne prísl.;
zradnosť -i ž.
zradný -ná -né 2. st. -nejší príd.
neverný ktorý nedodržiava sľuby (vernosti), záväzky; ktorý prestáva byť (citovo) oddaný (op. verný) • vierolomný: neverný, vierolomný manžel; je neverný svojim zásadám • cudzoložný (spojený s cudzoložstvom): cudzoložná žena • kniž. perfídny (podlo neverný): perfídny človek • zradný (zrádzajúci sľuby vernosti, oddanosti): neverný, zradný sluha • falošný (obyč. v citoch, láske)
vierolomný ktorý zradil dôveru; svedčiaci o zrade • zradný: vierolomný, zradný človek; zradný čin • neverný (ktorý porušuje vernosť): neverný partner • kniž. perfídny • podlý (ktorý je morálne nízky; svedčiaci o tejto vlastnosti): podlí ľudia, podlé skutky • bezcharakterný (ktorý nemá pevný charakter; svedčiaci o tom): bezcharakterný lump, bezcharakterné správanie • nečestný (ktorý nekoná čestne, ktorý je v rozpore s čestnosťou): nečestný obchodník, nečestné konanie • bezzásadový (ktorý nemá pevné zásady): bezzásadová politika
zákerný spôsobujúci nečakané zlo • úkladný: zákerná, úkladná vražda • úskočný • ľstivý • vierolomný: úskočný manéver, vierolomný útok bývalého spojenca • zradný • podlý: podlý človek • kniž. perfídny: perfídne spôsoby • pren. hadí: hadia úlisnosť • falošný (dopúšťajúci sa podvodu): falošný hráč
zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režim • podlý • klamný • falošný • podvodný: falošné sľuby • zlý • pejor.: zapredanecký • prisluhovačský • pätolizačský • renegátsky • žoldniersky • janičiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správanie • judášsky: judášska služba • odrodilský • odpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názory • kniž. perfídny
2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákerný • nebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskalia • hrozný • hrozivý • strašný: hrozný, strašný vír
1. ktorý sa dopustil al. dopúšťa zrady: z-é živly; z-í ministri (Heč.); z. dom v ktorom žijú zradcovia; Ktože to? Ty Gajdošík zradný? (Botto)
2. ktorý prezrádza niečo, čo malo zostať utajené: z. rumenec (Vans.); z. vietor (Zgur.); z-á slza (Fr Kráľ); z-é stopy (Urb.); Zradné trasenie v hlase nedalo sa utlmiť. (Šolt.)
3. zákerný, klamlivý, nebezpečný. z. vír, z-é úskalie; z-á barina (Jil.); z-é strely (Lajč.);
zradnosť, -ti ž.
zradný príd 1. kt. sa dopustil al. dopúšťa zrady: wice wer literam napsanym na lede než swetu zradnemu, geho lstiwe rade (SK 1697); co učinila Agrippina z Leandrem newdečnym a zradnym (MS 1749); Yežissi, ktery zrádnému Yudássowi dobrowolne dal sy, aby teba chytili (BlR 18. st) 2. falošný, klamlivý; zákerný: takez gest falessne a zradne listi zdielal (SKALICA 1432 SČL); protož ty listy su zradne, od wolaktereho ssibala z chitrosti wydane (D. Vestenice 1590); gedneho swedectwy zradne gest ssibalstwy, neprigmj protj ginim (BV 1652); wogaci potykagi se zradnymy mordarskymy tulichy rubagjce (KoB 1666); mystr nema žadny s praznima rukama chodit, než nebolyssto tencžycžku ssindelarsku anebolyže prawidlo sprawedliwe, ne falessne a zradne, w rukach nosit (CA 1676); Gwadalaxara ge, w neg obywatele w takowich y mrawich gak zradne bestie (KCS 18. st); -e prísl k 2: ze gest on nas o nass zamek zradil falessne a zradne (SKALICA 1432 SČL); tak psano bylo nam, ze ya nesslechetne a zradne, yakž neslušy na kazatele slowa Bozieho, to gest bez powolany wšej ffary k wam se na faru wtyskam (HANDLOVÁ 1573 E); Rakowski Girik od neho otep zradne uyal (TURIEC 1574); Martin Janossa w hlawu z kigem anebo z palycu trikrat uderil zradne a nenadale (RAKOVO 1676); zradne walasskou mne po hlawe uderil (RUŽOMBEROK 1768)